Nevěstinec – vrchní patro

*Auriel v Pelagione o zimnom slnovrate počula, no nebola to žiadna veľká vec. S rodinou sa nebarikádovali ani nezamykali v nejakej stráženej miestnosti, v ulici kde mali jej rodičia sídlo žilo veľa dôležitých a bohatých ľudí, bolo tam teda príliš veľa strážcov než aby sa tam zatúlal nejaký hladný, hlúpy upír. Upíri a vlkodlaci existovali len v knihách, neboli súčasťou reálneho života vyššej vrstvy - teda aspoň nie tam kde žila. Tam sa o nich nehovorilo. Tu v Desperose to však bolo iné, ľudia sa na Zimný slnovrat pripravovali celé týždne, vydesený šepot znel z každého rohu tohto pekelného miesta, vonku vychádzali len na pravé poludnie - na pár hodín. Bert Auriel tiež varoval - aby sa schovala, aby to nebrala na ľahkú váhu, aby sa s Naiyirin zadebnili v pivnici - aby boli aspoň dva týždne potichu, aby na seba nepritiahli pozornosť, aby prežili. V tieto dni totiž upíri a vlkodlaci lovia aj mimo svoje obvyklé revíry, ich krvilačnosť je neovládateľná. Auriel a Naiyirin teda nenechali nič na náhodu, zútulňovali si pivnicu v ich dome, zadebňovali dvere a okná, pripravovali sa tak ako každý iný, rozumný smrteľník. Smrteľníci totiž obzvlášť počas týchto dní, počas zimného slnovratu, neznamenali pre vlkolakov a upírov nič viac než chodiace hlavné chody. Naiyirin a Auri boli už takmer pripravené, Naiy už bola doma a Auri niesla domov v brašne posledný nákup s jedlom. Boli tri hodiny po obede, bolo dosť času do zotmenia, no osud chcel, že dnes oblohu zahalili ťažké mračná, vo vzduchu bolo cítiť chlad a možno - prichádzajúcu búrku. Ponáhľala sa, hnala sa domov tak rýchlo ako mohla, no netrvalo dlho a začala ju prenasledovať postava v kapucni a dlhom čiernom plášti.* "Ach šestka buď pri mne." *Pomyslela si a rýchlo zmenila smer - rozbehla sa, bežala tak rýchlo ako vedela, bola si istá, že je to upír alebo vlkodlak pretože bola dosť rýchla na to aby ušla človeku. Došlo jej, že ide o život a , že musí konať. Prehodila si tašku krížom cez telo a pridala do behu. Chladný vzduch ju pálil v hrdle, stehná ju od námahy pálili no ignorovala to - obzerala sa ponad rameno a pri tom sa snažila prenasledovateľa striasť. Nestíhala ale sledovať značky, ktoré mala rozmiestnené po meste a keď si na chvíľu myslela, že sa jej to podarilo ujsť, lebo ho pár zátačiek už za sebou nevidela - zrazu sa ocitla v slepej uličke.* "Nie, nie len to nie." *V duchu zaplakala, stále mohol sledovať jej pachovú stopu, vedela, že tu nemôže zostať a, že sa ani nemôže vrátiť. Zaťala zuby - rozhodnutá sa nevzdať - všimla si odkvap a pribehla ku nemu. Odrazila sa od zeme a pokúsila sa po ňom vyšplhať. Ruky sa jej od námahy chveli, zapierala sa nohami, mala pocit, že to nezvládne, no adrenalín v jej žilách a strach o vlastný život ju prinútil napredovať. V duchu ďakovala Castielovi, že ju nútil robiť príťahy na strome - inak by určite nedokázala šplhať hore takto rýchlo. Niekde v uličke zaznel výkrik z ktorého jej naskočila husia koža na zátylku - bolo to blízko, veľmi blízko.* "Nevzdám sa, nedostane ma." *Do očí sa jej nahrnuli slzy od námahy a trochu si pri šplhaní poranila hánky - oškrela si ich o stenu, no pridala. Kov sa trochu prehol, zavŕzgal pod jej váhou, na jenom mieste nebol dostatočne ukotvený do steny. Potichu zaúpela a zvyšné metre vyliezla len vďaka tomu, že pri nej stála Veľká Šestka. Keď sa konečne vyškriabala na strechu budovy - prikrčila sa. Fúkal silný studený vietor, bála sa, že ju odfúkne a spadne naspäť dole. Ako keby sa chcela pozrieť ako dlho by padala - obzrela sa a zbadala ako sa v uličke vynorila tá postava, ktorá ju predtým prenasledovala. Skôr než by sa stihla schovať či opäť utekať - zdvihol tvár - ústa mal od krvi. Auri zrazu pochopila ten srdceryvný krik, ktorý predtým počula. Ten upír nahnevane zasyčal a vyceril na Auri svoje tesáky - očividne ho nepotešilo, že jeho korisť má náskok a je už na streche.* "Nehodlám mu to uľahčiť, nevzdám sa." *Pomyslela si odhodlane a z celej sily kopla do odkvapu - kopla do neho ešte dva krát, než sa na tretí pokus odtrhol a padol dole do uličky - upír pred ním musel uskočiť dozadu a Auri sa postavila rozbehla sa po škridlovej streche čo najďalej od uličky. Vietor ju štípal v tvári, vlastne nevedela vôbec kam má bežať - bola v absolútnej panike. Netrvalo dlho a ocitla sa na kraji strechy - nemala čas zošplhať dole, nezostávalo jej nič iné než skočiť - pokúsiť sa preskočiť na budovu oproti. Zaťala teda zuby, ešte viac pridala a odrazila sa. Na ďalšiu strechu doskočila, no skončila na kolenách a poriadne si ich udrela.. nemala však čas lízať si rany - vyškriabala sa znovu na nohy a pokračovala v behu. Musela pokračovať ďalej, išlo jej o život, bála sa, srdce jej bilo ako o závod. Ako bežala, nohy sa jej šmýkali na klzkej streche - v očiach ju štípal dym, ktorý vychádzal z komínov a keď sa pozrela ponad rameno - zbadala ruku upíra, ktorému sa nejako podarilo vyliezť až na kraj strechy v mieste kde predtým bol ten odkvap.* Ah bohovia! *Zakliala a v tom sa jej šmyklo tak, že to neustála. Skončila na zadku a okamžite sa začala kĺzať po boku strechy dole. Stálo ju celé sebaovládanie aby nevykríkla od strachu keď sa rútila ku kraju kde sa z posledných síl zachytila odkvapu a nejakým zázrakom zistila nohami, že je priamo pod ňou otvorené okno. Všetko sa to stalo behom zlomku sekundy kedy z posledných síl vhupla do vnútra do miestnosti, tým otvoreným oknom a dopadla rovno do niečoho mäkkého. Hlava sa jej motala - počas pádu sa udrela a bolo to vidno - na čele mala čerstvý, krvavý škrabanec, rovnako mala odreté hánky a zrýchlene dýchala. Mala na sebe oblečené svoje klasické oblečenie, vlasy mala rozpustené a trochu strapaté. Dezorientovane sa obzrela okolo seba a zrýchlene pri tom dýchala.*

Cal

*Zimný slnovrat. Vec ktorú priveľmi riešiť nemusel, naňho sa žiadny vlkodlak a ani upír neodvážil, už len z tej skutočnosti, že sa všade zvykol pohybovať s maskou na tvári s maskou, ktorá z neho robila Morithiho a každý s rozumom tú masku spoznal. Tmavého, čierneho lišiaka ako noc. Každý s rozumom to poznal a tak sa mu každý vyhol. Jeho rúrodenci boli ako každý rok zavretý pod zámkom a on ako každý rok šiel využiť tú šancu, že jej ani jeden z nich nebude sledovať. Jeho kroky smerovali do hostinca, kde o takomto čase, v jednej miestosti bolo pripravené všetko. Skôr než tam ale vošiel, zaplul do uličky, kde dal z hlavy dolu masku, až potom otvoril dvere do hostinca, usmial sa na vedúcu, ktorá ho vítala s veľkým usmievom.* Všetci sú pripravení. *Povedala mu.* To som rád. Cením si, že sa toľko staráte. *Sklonil hlavu, položil na stôl jeden mešec z dvoch, predsa len, pratil na dve dávky, jedna dopredu a jedna po tom, čo si užije tieto dni plné slasti, rozkoše, vzdychania dám a mužov, kde si raz za rok užije pár dní dobrej spoločnosti pekných bytostí, či už elfiek, elfov, alebo ľudí.* Maličkosť zlatíčko, hlavne si to uži. *Povedala mu. Nevestinec bol poriadne chránený, s tým čo dostávali si mohli dovoliť vlastnú ochranku, navyše, Cal bom teraz jediným návšetvníkom, viac než väčšina personálu totiž skončila v jednej veľkej miestnosti, ktorú si zarezervoval spolu s nimi. Bolo mu jedno s kým sa vyspí a koľkokrát, hlavne, že si to užijú všetci a každý z nich dostal ako vždy i menší bonus. A Calore bol niekto, kto si mohol dovoliť zaplatiť vlastný hárem na pár dní, tak ako kradnúť cigarety Robertovi.* "To mi pripomína, že by som sa mal za ním staviť potom, o desať dní, už mi dochádzajú." *Prešlo mu hlavou popri tom ako kráčal schodmi hore, smer miestnosť s pootvorenými dverami von, kde už jej čakala jeho spoločnosť v vcelku hojnom počte. Toto bolo aj pár dní v roku, kedy si beztrestne mohli užiť aj medzi sebou, predsa len, mimo to to mali zakázané, ale Cal bol zákazník čo platil, takže Cal bol momentálne Bohom a Boh kázal množte sa.... nie, že by sa mohli množiť, ale mať spolu sex už áno. Vošiel do miestnosti s oplzlým úsmevom na tvári, zatvoril za sebou dvere, prešiel ich všetkých zlatými očami. Dvere zamkol. Nikto ich nebude rušiť.* Tak sa znovu stretávame, staré známe tváre, vítam nové neznáme tváre. *Preniesol a vyrazil k nim a cestou začal zo seba zhadzovať oblečenie...
Užíval si už zopár hodín, než ich vyrušil nezvaný hosť, ktorý k nim skočil cez okno. Všetci si boli vedomí toho, že tam niekto vošiel, bolo počuť, že sa niečo deje i na streche, no nikto tomu nevenoval pozornosť, nech si robí kto chce čo chce, pokiaľ to nevyruší nikoho z nich. No onen pachateľ hluku skončil v ich izbe a načapal ich v strede ich zábavy. Muž pod Calom, nováčik, trochu znervóznel, prestal venovať pozornosť mužovi, ktorého mužnosť mal v ústach, zatiaľ čo Cala v sebe. Dosť sa i stiahol. Bol si niekto vedomý toho, ako ťažké bolo uvoľniť ho? Očividne narušiteľ nie. Cal prestal sať bradavku ženy, prstiť ju, tak ako sa voľnou rukou hral s jej druhým prsom. Otvoril svoje privreté zlaté oči, prestal prirážať do nováčika a otočil sa trupom k nezvanému hosťovi. Zprva bol nahnevaný, odrážal sa mu i dosť v hnevu a bol pripravený dotyčkej osobe vynadať a dokonca použiť i mágiu, no keď spoznal o koho ide, na jeho tvári sa objavil veľký vysmiatí úsmev, z jeho úst vyšiel pobavený smiech. V živote by nepovedal, že toto dievča bude mať takú spolu na neho. Už je to druhýkrát, čo ho vidí nahého a tentokrát i pri krásnom akte jeho háremu.* Ale, ale Auri, prišla si sa k nám pridať? *Podal jej rovno ponuku toho, či sa k ním nepridá a párkrát na dôkaz toho, čo robil prepleskol muža pod ním, ktorý ležal na chrbte po boku a z jeho plných úst sa vydrali nepatrné vzdychy, ako keby nestačilo to, čo videla. Cítil sa ešte viac dominantne, nával zábavy ho nutil sa neustále usmievať, až ho z toho boleli kútiky úst, mal čo robiť, aby sa jeho úškrn neskrivil do niečoho neprirodzeného z celej tejto situácii. Po jeho slovách i všetci prestali. Prestali sa venovať jeden druhému, všetky oči sa upreli na Auri. Niektoré príjemne, niektoré nie. Hlavne Calové oči. Tie zlaté chladné oči boli nezvyčajne hladnejšie, viac dominatnejšie a to pobavenie z nich sršalo, tak ako z neho samého. Až sa mu z toho i zaleskli.*

*Keď sa Auri rozhliadla po miestnosti uvedomila si, že leží na veľkej posteli vedľa nahého spletenca ľudí oddávajúcich sa sexu a praktikám o ktorých doteraz ani netušila, že vôbec existujú. Na stenách viseli bičíky, laná, reťaze a iné veci, ktoré nedokázala ani pomenovať. Muži s mužmi, ženy so ženami - ženy so ženami a mužmi - živá Kámasútra vo všetkých variáciách. Asi by za normálnych okolností očervenela a v panike by sa vrátila ku oknu so slovami: "Pardón, dajte mi moment a vrátim sa ku tomu upírovi.", no keď uvidela kto je stredobodom tohto zoskupenia - zbledla a na moment bola paralyzovaná, nebola schopná sa ani nadýchnuť. Bol síce ku nej otočený chrbtom, no to tetovanie by tak ako jeho blond vlasy a kruté zlaté oči spoznala všade. Keď sa na ňu otočil - najprv bol rozzúrený, že ho vyrušila, no keď ju spoznal, jeho zlaté oči sa rozžiarili škodoradostnou radosťou a nahlas sa zasmial. Opätovala mu pohľad - ani nežmurkla a žalúdok sa jej od nervozity stiahol. Hlava sa jej začala točiť - bol to on Calore, nebol to nikto iný než on. Ocitla sa uprostred jeho súkromných orgií a zároveň uprostred jej nočnej mory. Nedostala zo seba jediné slovo, na moment ju napadlo, že pri páde zo strechy zomrela a ocitla sa v pekle za všetky hriechy ktoré počas života spáchala. A kto iný než Cal by mohol byť jej osobný mučiteľ v jej vlastnom pekle?* "Ak by som si mala predstaviť diabla, mal by jeho tvár." *Pomyslela si a opäť sa cítila ako to malé vystrašené dieťa, ktoré Cal zatlačil do kúta v lázňach. Keď však plesol s úškrnom muža pod ním po zadku a opýtal sa jej či sa pridá - strach, šok a bezradnosť v jej očiach vystriedalo niečo iné - odhodlanie a nehraný skutočný vzdor. Razom sa prebrala, došlo jej, že to nie je nočná mora ale realita a, že musí bojovať. Už nebola to malé dievčatko, za ten čas ubehli roky, už bola dospelá, vyspelá žena, ktorá zvládla a preskákala mnohé veci. Hlava ju sakramentsky bolela, točila sa jej a fakt jej nepomáhal, ten stres a to ako sa na ňu všetci dívali. Nasadila sebavedomú masku a bola rozhodnutá predviesť im to najlepšie divadielko o aké sa kedy snažila. Podvihla sa aby sa mohla posadiť zatiaľ čo všetci nedočkavo čakali na jej reakciu a tak po nich preletela svojim najlepším namysleným pohľadom, dívala sa na nich z vrchu ako keby nestáli za jej čas - ako keby ju nerozptyľovalo to v akých polohách boli a čo robili. Potom sa pozrela do Calových zlatých očí, ktoré sa leskli škodoradostnou nedočkavosťou a venovala mu posmešný úsmev.* Nechaj si o tom snívať Cal. *Vedela, že ho porazí len tým keď nedá najavo žiadnu slabosť. Načiahla ruku, trochu našpúlila pery a potľapkala ho po tvári. Okato hrala ľútosť, no bolo jasné, že je to ironické a, že si ho len doberá.* Mňa by si aj tak nezvládol. *Šepla vyzývavým hlasom a uškrnula sa podobne ako predtým on, samozrejme narážala na jeho sexuálnu výdrž pretože vedela, že sú na to muži citlivý a ona mu chcela zhodiť hrebienok. Hneď čo to povedala, rýchlo sa postavila a plánovala z miestnosti vypadnúť tak ako sa sem dostala - oknom.* "Ten upír zrazu nevyzerá ako úplne zlé rande." *Bola jej posledná myšlienka pretože fakt mala zranenú hlavu, len čo sa tak chvatne postavila - ten tlak a závrat neustála a zamdlela.*

*Škodoradostná radosť. Dominancia, pobavenie. Jej trápenie, jej pohľad, keď si uvedomila, kde je a na čo sa to pozerá. To jej zarazenie, vyžíval sa v tom, užíval si to. Predsa len, videli sa teraz druhýkrát a druhýkrát ho videla v celej jeho kráse. Potetované telo, chladné zlaté oči, jeho hlasný smiech, to všetko spoznala vcelku rýchlo, kto by aj nie, ak by s ním mal skúsenosť po prvom stretnutí takú akú mal a vyzeralo to, že ju bude mať ešte lepšiu než predtým, kto vie, čo všetko sa mohlo stať. Všimol si, že sa spamätala vcelku rýchlo, nabrala masku a rozhodla sa predviesť divadlo, dospela a to dosť rýchlo. Odmietla ho najlepšie ako mohla, ešte sa ho snažila uraziť, ale také naňho neplatilo, všetci prítomní totiž už vedeli svoje.* Vidím, že si dospela dostatočne, takže sa k nám pridáš, dobrovoľne, či nie. *Usmial sa a sledoval ju, ako sa potom otočila a skôr než stihla vyskočiť z okna sa strepala na zem ako zhnitá hruška. Cal sa pobavene zasmial.* Nikto sa jej nechytí. *Povedal len, než sa dal znovu do činnosti kde skončil. On bol rozhodnutý si ju nevšímať, aspoň pokiaľ si trochu neužije, ale jeho svedomie mu to nakoniec nedoprialo na dlho a tak musel odložiť svoje hrádky, poslal všetkých preč, nechal si tam len toho nováčika, satyra. Tiež povedal, aby zavolali niekoho, kto ju príde ošetriť.* Ulož ju do postele. *Rozkázal mu a začal sa obliekať, dal si aspoň spodné a nohavice, aj keď si ich nezapol a sledoval ako ju nesie do postele. Keď ju tam hodil, prezrel si ju. Všimol si, že si nad ňou sem tam niekto pohonil, ale čakal, že vystreknú aspoň bokom a nie na ňu.* Čo už. *Zodvihol ramená. Sperma mala ako na vlasoch, tvári, inde na oblečení, tak si bol i istý, že si jej povšimol v ústach. Nehodlal to nejako riešiť. Miesto toho dal ručný rozkaz, aby sa satyr vrátil k jeho robote, aj keď už jej nemohol prcať, mal rád nováčikov, novú krv a rad ju zaúčal a užíval si, obzvlášť tento sa mu páčil. Obyčajne spával viac so ženami, ale dnes skoro všetok svoj čas venoval práve jemu. Ten si pred neho poslušne kľakol, dal mu nižšie spodné a vzal si ho do úst. Cal spokojne vydýchol, stále bol nadržaný, keď sa ho to raz chytilo, nemohol sa toho zbaviť, ale mal tu nečakaného hosťa, takže si nemohol užiť tak ako chcel. Vytiahol si teda Robertovu cigaretu a zapálil ju, voľnou rukou zašiel do vlasov satyra, začal sa potom hrať i s jeho uškami, zatiaľ, čo jej fajčil. Oh, aký to krásny pohľad.* "Ak by bol ženská, dokázal by som s ním vydržať dlhšie." *Nerobilo mu problém vyspať sa s chlapom, ako už isto vieme, ale predsa len, prsaté ženy mal radšej, mal peknú tváričku, šikovnú tlamičku, no hruď plochu a popravde by radšej zasunul aj inam, aj keď sa zase u neho nemusel báť, že by otehotnel a tak jej i napustil trochu, trochu viac než by chcel. Samo o sebe mal mnoho výhod, no nabudúce si užije viac nejakou ženou. Určite tu bude nejaká nová pekná... a hoc to ťažko priznával, mal slabosť pre Satyrov, takže i to bol jeden z dôvodov, prečo tu tento ostal a zvyšok poslal preč. Zlatými očami zablúdil naspäť k Auri, ktorá ležala na posteli kúsok od neho, zadíval sa na ňu. Keď sa preberie a nechá sa ošetriť, vyhodí ju na ulicu alebo pošle inam zo izby, predsa len, sem sa nikto neodvážil kvôli vlastnej ochranke nevestinca a navyše tu bol Calore, mág a keď bol na blízku mág, znamenalo to relatívne bezpečie.*

*Keď povedal, že vidí, že dospela a, že sa ku nim pridá či chce alebo nie - pozrela sa na neho vyzývavým pohľadom typu: "Skús ma prinútiť!" Tento pohľad nehrala - bola to jej absolútne úprimná reakcia rovnako ako zdvihnutý prostredník ktorý mu ukázala namiesto toho aby na to inak odpovedala. Po tom čo s ním zažila - ako ju trápil keď bola v podstate ešte decko, nemala najmenší dôvod chovať sa ku nemu zdvorilo. Pobrala sa ku oknu a ... odišla by odtiaľ so zachovanou hrdosťou, no zamdlela. Keď sa prebrala hlava ju bolela ešte viac než predtým - nie len na čele ale aj vzadu na temene. Tuho zavrela oči ako keby to mohlo poslať tú otravnú, pulzujúcu bolesť niekam preč - keď si však spomenula na dôvod tej bolesti - okamžite otvorila oči. Ležala na posteli v miestnosti.... kde na stenách boli bičíky, povrazy a ... precitla, že to bola to tá istá miestnosť kde sa predtým odohrávali tie orgie! Keď jej to došlo, rozhliadla sa a vedľa nej na posteli neležal nikto iný než Calore. Nejaký satyr ho ústami uspokojoval zatiaľ čo ju Cal sledoval svojimi, zlatými očami.* Predstavuješ si, že som to ja? *Zašomrala uštipačne prvú vec čo jej napadla. Niečo v nej malo potrebu ho provokovať - tak ako to robil v minulosti aj on jej. Fakt, že cítila, že je oblečená, ju nijako neupokojil. Po jej skúsenostiach s Elgaladom vedela, že to nemuselo vôbec nič znamenať. On ju tiež obliekol potom čo si s ňou v bezvedomí užil, dokonca ju aj zakryl.* "Do kelu s tým." *Zakliala a v duchu si nadávala za to, že stratila vedomie - hoci to reálne nemohla nijako ovplyvniť.* Takže to nebola nočná mora a nie som ani v pekle? *Hlesla s prižmúrenými očami a znela viac otrávene než vydesene, opak však bol pravdou. Keď znovu prehovorila - uvedomila si, že má na perách niečo lepkavé, inštinktívne si do spodnej pery zahryzla - bol to jej zlozvyk a keď ucítila na jazyku horko-slanú chuť, vytreštila oči poznaním. Zdvihla ľavú ruku ku tvári a zotrela si z úst chvejúcimi prstami zvyšky... semena. Pri pohľade na to ako sa to lepilo medzi jej prstami - sa jej spravilo nevoľno. V miestnosti bola len ona, Cal a ten satyr. Dala si dve a dve rýchlo dohromady - na chvíľu sa jej v očiach opäť ukázal strach a bezmocnosť, keď jej došlo čo s ňou asi robili. Pred očami mala scény, ktoré videla keď sem vpadla oknom a zachvela sa. Nemala dôvod myslieť si niečo iné predsa len ležala vedľa nich na posteli a mala po sebe zvyšky mužských štiav. No jej strach rýchlo vystriedal hnev. Prebodla Cala pohľadom a ak by jej pohľad vedel zabíjať rozhodne by už bolo po ňom. Spoza opasku v sekunde vytiahla svoju dýku a priložila mu ju k hrdlu (rýchlosť 8 - Cal má 6 xD). Dala sa na všetky štyri - bola hbitá ako mačka a oči jej planuli.* Ty perverzák! *Sykla a odpľula si. Jej sliny zmiešané s neznámym semenom by skončili na jeho tvári - možno tiež na jeho perách ak by sa nijako nebránil. Z chuti, ktorú mala teraz v ústach sa jej navaľovalo, no bola príliš nepríčetná hnevom než aby prejavila takúto slabosť. Dokonca už ani tak nevnímala bolesť hlavy, odreté hánky či obité kolená. Teraz sa sústredila len na neho, na zosobnenie hriechu - na toho diabla Caloreho.* Takže si takýto typ úbožiaka?! *Od hnevu sa triasla, samozrejme bola presvedčená, že si s ňou užil - možno aj ten satyr čo ho uspokojoval.* Kto to ešte bol? Bol to aj on? Užil si so mnou aj on?! *Kývla hlavou smerom ku satyrovi, ktorý mal v ústach Caloreho pýchu, no ani na sekundu neodtrhla pohľad od jeho zlatých očí.* Prisahám, že ak mi nepovieš pravdu - na mieste ťa vykastrujem Calore. *Hnev, ktorý cítila - toto nehrala. Všetko to boli jej číre, nefalšované emócie. Toto bola ona, jej dravosť, jej emócie - ani zrnko falše. Ten hnev jej dodával odvahu.* Daj mi jeden dobrý dôvod aby som ťa nepodrezala. *Šepla bez dychu a bola pripravená bojovať ak by sa bránil. Najdesivejšie na jej prejave asi bolo to, že nekričala, o to hrozivejšie to pôsobilo.*

Ešte len to. Fajnčí ma oveľa krajšia tvárička. *Aj by jej ju ukázal, ale satyr, nováčik už sa cítil aj tak dosť nesvoj z tejto situácie a on jej nechcel trápiť a aj cez to, že bola jeho papuľka dobrá... jej prítomnosť mu nedovoľovala dať satyrovi to, o čo sa snaží. Nech sa snažil len ako chcel, mal smolu. Žiadne nabudúce navyše nebude, nebude mu vynahrádzať, to čo dneska neurobil. Cal taký nebol a nabudúce si bude užívať s niekým iným a dúfal, že už nerušene.* Sklamanie pre mňa, že nie je. *Želal si, aby to bol len sen. Bolo na ňom vidieť i cítiť, že ho viac menej dohnal hnev za to, že narušila pokojnú a krásnu atmosféru svojim príchodom, hoc sa dokázal do jeho prdelky vystriekať aspoň znovu raz, než ich všetkých poslal preč. Neusmieval sa, nemal oči živé, boli skôr len chladné, podobné Rydelovým, čo bol v jeho prípade nezvyk, ale táto situácia ho ničila! Chcel si užiť raz za čas, ale nemohol! Tento rok mu to stále niekto ničí. Naposledy keď dostal takúto príležitosť to bol Junáš, ktorý sa opil a robil tu pod oknami bordel, pretože sa zamiloval do ženy, ktorú pravé prcal vtedy.... úplne mu zničilo náladu vôbec pokračovať v jeho krásnom reálnom sne, ktorý sa rozplynul ako para nad hrncom. Jeho oči sa však zaleskli vtedy, keď mu priložila dýku ku krku. Už to bola skutočne chvíľa, čo ju mal pod krkom, pár rokov určite. Pozrel sa do jej modrých očí, počúval ju s úškrnom na tvári, ktorí sa ešte zväčšil potom, čo mu fľusla na jeho tvár. Oh áno, toto bola reakcia ktorú chcel od nej vidieť, ten vzdor v očiach, to všetko. Tak ako predtým pri okne, keď sa mu zoprela, keď mu ukázala prostredník, presne také ženy mal on rád. Rád im ukazoval ich miesto. Jej tichý hnev, nič si z toho nerobil, úplne to ignoroval, nemalo to na neho žiaden vplyv. Mohol by ju teraz zložiť pár slovami, aj ju rozhodne chcel postrašiť, aby si uvedomila jej miesto, nemohol predsa len nikto pokladať dýku ku krku, a už vôbec nie Calovi. Satyr sa zdvihol, že niečo urobí, no Cal ho uzemnil jedným pohybom ruky a sám tou rukou potom dýku chytil. Jeho oči potemneli, tak ako sa smiali jeho ústa, smiali sa aj zlaté oči, ktoré sa jej snáď zadívali do duše.* Nedotkol som sa ťa. Nikto sa ťa priamo nedotkol, tak váž slová, inak ich oľutuješ. *Povedal jej. Jeho tón, ktorým to hovoril... hoc bol vysmiatí ako slniečko, bavil sa, jeho tón tak neznel. Znel tak, ako by ju mal každu chvíľu zabiť. Ěpeľ chytil pevne do ruky, až tak, že sa mu prerezala koža a na postel začalo stekať pár kvapiek krvi. Chytil ju na to ešte o dosť pevnejšie, pár kvapiek vystriedali menšie potôčiky, keď sa ostrie zarezalo ešte viac do ruky muža pred ňou a vďaka jeho väčšej sile dýku zatlačil dolu. Pach krvi, tá železná vôňa na moment zaplnila celú miestnosť. Auri dokonca mohla pocítiť i vražedný inštinkt Caloreho, skutočne mal teraz čo robiť, aby jej niečo neurobil. Na takúto diaľku predsa len nemohol minúť ani jednu magickú strelu. Auri mohla pocítiť ten nepatrný pocit, ktorý visel vo vzduchu, ten ktorý vychádzal z Caloreho. Bol úplne iný než normálny, temnejší, vražednejší, tak ako jeho úsmev na tvári. Smial sa, no zároveň jej vravel, že by ju mohol na tomto mieste okamžite zabiť, ak by chcel.* Nie som také hovädo, aby som niečo robil človeku, čo odpadol. TO, že si nad tebou pár ľudí vyhonilo, za to už nemôžem ja. Nemám čas sledovať všetkých čo robia. *Vysvetlil jej na prvý pohľad normálnym hlasom, ale v jeho tóne sa skrývala pasívna agresia. Prehral si v hlave ďalšiu jej vec, ďalšie jej slová.* Nemal čas sa zahadzovať s tebou, koniec koncov, platiaci zákazník som ja, takže sa musel venovať čisto mne. Nič z toho nemám, ak by som roztiahol nohe niekomu, kto je mimo. Bolo by to o ničom. *Znovu ten istý hlas. Pokojný, úplne iný, než jeho výraz na tvári, než pocit, ktorý z neho v tomto momente prúdi. Ako by jej ten pocit mal šepkať, že ju každú chvíľu zabije.* Si moc mladá na to, aby si mohla prisahať na niečo takého. Znovu ti opakujem, váž slová. *Nehodlal si tu nechať vyhrážať od malého detska oproti nemu. Z jeho prstu popri jej tvári vystrelila magická strela, ktorá tesne minula jej tvár. Nezanechal jej tam žiadnu ranu, len jej ukázal, proti komu teraz sedí, komu držala dýku u krku, pokiaľ ju silou nedonútil ju zložiť. Ak hodlala používať svoje zbrane ona, mohol teda aj on. Nebolo to o tom, že ona bola dieťa, a on dospelý. Bolo to o tom, aký požičaj taký vrát, a on jej dával pocítiť, že v tento moment jej rýchlosť nič neznamená, že stála proti mužovi, čo zabil nespočet krát a nebude jej robiť problém zabiť znovu, znovu a znovu.* Dobre, dám ti jeden dôvod, skôr ti poviem to, čo by sa dialo potom, čo by si ma zabila. Až by si sa vrátila naspäť domov za Nayi, našla by si ju mŕtvu, našla by si mŕtveho aj Berta a nakoniec by ťa ulovil Rydel ako lovnú zver. Je jedno, ako veľmi sa snaží byť blízky tebe, svojej krvi dá vždy prednosť. Mala by si sa teda skôr modliť, že to bude on, on ťa zabije hneď, ak by ťa dostala skôr Coriane, budeš trpieť oveľa viac. Koniec rozprávky. *Jeho hlas znel tentokrát vážne, tak ako sa to odrážalo aj v jeho očiach. Nebola to rozprávka, ale vidina budúcnosti, ktorá vedel, že sa stane, keď ho tu a teraz zabije. Nebolo to ani vyhrážanie, to potvrdzovali aj jeho oči. Povedal, by, že by to schytal ešte aj Castiel, muž ktorého mala rada, ale koniec koncov, toho už zabil. Ukázal jej takto, že ona je ta posledná, kto by mal naňho takto rozprávať, tá posledná, kto by mala k jeho krku dávať dýku. Vražedný pocit pominul, už ho nebolo cítiť ani v izbe, jeho tvár sa ako tak upokojila. Postavil sa, Satyr ho okamžite zapravil, teda spodné a zapol nohavice.* Príde sem niekto, kto ťa umyje a ošetrí, neboj sa, kurva to nie je ale vyškolená liečiteľka. Chodia sem hovädá, čo radi mlátia ostatných. Alebo si ujdi oknom, či ti aj sám otvorím dvere dolu, ale ver tomu, že už sa nikam živá nedostaneš. *Narážal na to, že okrem jedného upíra sa na ňu nalepia ďalší a ak by len oni.* Zostaň tu dva týždne, nikto sa sem nedostane. Možno si rýchla, ale vlkodlaci a upíri ešte rýchlejší. Nevestinec ma dobré stráže. *Na zem tiekla krv z hlbšej rany na ruke, neriešil to, ani sa na to nepozrel, ozvalo sa i zaklopanie, do miestnosti vošlo mladé pekné dievča, mladšie od Auri s plným košíkom liečidiel.* Pán Zane. *Prehovorila k nemu, prvého si prezrela totiž jeho a všimla si ruky.* Sadnite si, nech vám to ošetrím. *Povedala naliehavo. Ten však mávol rukou.* Ošetria ma doma, ak ma ošetriš, nikto na mňa po ceste neskočí. Čo by bola škoda, mám chuť vykuchať zopár upírov. Obvykle sa mi vyhýbajú ako čert krížu, ani po ceste sem na mňa nikto neskočil, je nuda chodiť po ulici, prehodiť očný kontakt s upírom alebo vlkodlakom a potom ešte utečú. *Povedal jej a milo sa na ňu usmial. Ako keby to bola jeho vlastná dcéra. Tu si mohla všimnúť Auri tiež obrovský rozdiel v jeho správaní. Na Auri sa tak nikdy nepozrel a ani nepozrie.*

*Jeho slová - to, že nie je dosť pekná - by sa jej asi aj dotkli, no nie v tejto situácii. Vrátil jej obratom aj tú jej drzú poznámku o nočnej more a jej osobnom pekle, vyzeral byť naozaj podráždený z toho, že ho vyrušila pri jeho radovánkach. Nijako ho nepohoršilo keď mu napľula do tváre - naopak usmial sa na ňu ako keby presne v takú reakciu dúfal, ako keby po tom túžil - akoby sa mu to páčilo a poriadne si to užíval. Jeho úsmev sa rozšíril a oči potemneli, v momente čo chytil jej dýku a vysvetlil jej, že sa nad ňou "len" niektorí muži odbavili keď bola mimo. Rozhodne ju to stále štvalo a cítila sa potupená, no Cal teraz pôsobil nebezpečne tak mu neskákala do reči. Vo vzduchu ucítila medený pach jeho krvi keď prehovoril a s obavou sa pozrela smerom ku oknu, ktorým sem vpadla. Nechcela by aby sem skočil nejaký upír keď to ucíti, no našťastie bolo to okno už zavreté. Pohľadom skočila rýchlo naspäť ku jeho chladným, zlatým očiam. Bol to predátor, nemohla si dovoliť spustiť z neho pohľad na dlhší čas. Bola si istá, že jej neklamal keď jej tvrdil, že sa jej nikto ani nedotkol - bola totiž presvedčená, že ak by s ňou robil nejaké nemravnosti - chrstol by jej to do tváre bez žmurknutia oka a ešte by sa pri tom smial. Jej nepríčetný hnev začal ustupovať - skutočne ho nechcela teraz podrezať a preto keď zatlačil na nôž ešte viac - nesnažila sa mu ublížiť a nechala ho aby jej dýku odtlačil. Neprestával ju zastrašovať, a hoci nechcela veriť jeho slovám bohovia - pôsobil tak presvedčivo! Jej chladný pohľad a vážny výraz však nezmizol dokonca ani vo chvíli čo vystrelil z prsta nejaký magický útok, ktorý preletel popri jej tvári.* Nebojím sa ťa. *Odvetila popravde keď sa jej opakovane vyhrážal a myslela to vážne.. teda do chvíle než spomenul Rydela - hnev ktorý jej dovtedy dodával odvahu pominul. Najviac ju dostalo keď povedal meno Naiyirin, ktorá jej bola ako matka. Jej výraz sa v sekunde zmenil, v tej chvíli by sa v nej jeden krvi nedorezal. Zalapala by aj po dychu keby nezostala tak paralyzovaná šokom.* "Odkiaľ vie o Naiyrin a Bertovi?" *Pootvorila ústa, bola v šoku. Napadlo jej, že mu to povedal Rydel.* "Verila som mu a on ma zradil?!" *Srdce jej bilo ako šialené. Došlo jej však, že Rydel nevedel o jej priateľstve s Bertom.. čo znamenalo jediné, že ju Calore nechal sledovať alebo, že ju sledoval dokonca sám. V očiach mala strach, zúfalstvo... jej sebavedomá vzdorovitá maska... bolo to preč. Keď sa vyhrážal jej, tak to s ňou nezamávalo, no keď spomenul Naiy - to bola skrátka rana pod pás. Postavil sa a do miestnosti vošlo dievča o dosť mladšie než bola Auriel a v náručí mala košík - podobný košíku s akým chodila Naiy ku pacientom. Voči tomu dieťaťu sa choval zrazu úplne inak čo spôsobilo, že Auri Caloremu nerozumela snáď ešte viac než doteraz. Bol pre ňu záhadou a hádankou tak ako Rydel - jeho motivácie a správanie jej nedávali zmysel. Napriek tomu, že Auri trápil, vyhrážal sa jej, urážal ju, trýznil - napriek tomu jej ponúkol, že tu môže zostať na jeho náklady, dokonca jej zariadil ošetrenie. Strach v jej očiach vystriedal zmätok.. všetko čo sa v tejto miestnosti dialo.. bolo to ako výjav zo zlého sna. Predstava, že by mala zostať v nevestinci sa jej priečila, no vedela, že má Calore pravdu - cestu domov za Naiyirin by neprežila, nechcela mu však zostať nič dlžná - bola rozhodená z toho ako sa má zachovať. Niečo v nej chcelo proste odísť čo najďalej .. no pud sebazáchovy ju nútil zostať sedieť na posteli a mlčať.*

*Calore sa s ňou hral, štvala ho. Neskutočne ho štvala ale i poriadne pobavila. Predsa len, on tu bol ten, čo mal mať hlavné a posledné slovo a žiadne dievča, čo tu bolo sotva dva roky na to nemala nárok. Vyrušila ho, to ona ho vyrušila, mohla byť rada, že im povedal, aby sa jej nechytali! Inak by ju iste aspoň jeden z nich vyzliekol a pohral sa s jej telom, mala peknú tvár, určite aj pekné telo. Nenechal ju skákať si do reči, rozhodne urobila správne rozhodnutie, že teraz mlčala, neprerušovala jeho slová, rozhodne by jej niečo urobil. Druhú strelu by už neminul.* Tak to robíš chybu maličká. Mala by si sa ma báť. *Povedal jej a dal jej dôvod prečo by sa ho mála báť. Vedel o nej, vedel o jej blízkych. Nebol tu nikto kde by sa mohla ukryť, nebol tu nikto, kto by jej mohol pomôcť. Nebolo útekom pred ním a nikdy ani nebude. Tak ako mu ešte za doby, kedy tu nebola bariéra neušiel bývalý starosta tohto mesta, tak mu neujde ani ona, ak by tu ich neviditeľné väzenie nebolo. Nemá totiž právo na to utiecť, keď sa jej rozhodne niečo urobiť.* Mám plno ľudí po celom meste, neber to ako vyhrážanie ale skôr rozprávku, toho, čo sa môže stáť, keď si ešte raz na mňa otvoríš ústa, alebo sa budeš snažiť ma zastrašiť. *Dodal, ako by jej čítal myšlienky.* Ešte aby si Rydel neodniesol to, že sa s tebou stretáva poza môj chrbát. *Naznačil jej tak, že o ich stretávaní vie, no nikdy to nejako neriešil, ale asi začne, pokiaľ šteňa nespozná svoje miesto. Jeho nálada sa však úplne zmenila, všetko zlé sa vytratilo, keď do miestnosti vošla jeho dcéra. Mohol mať vlastnú rodinu, hoc jej matka rozťahovala nohy a jej otec si aj tak sem tam užil orgie. Nyrinn sa pozrela aj na neznáme dievča, svoje kroky však mierila k svojmu otcovi, bola si vedomá toho, že dával doteraz dievčine zažiť peklo, podľa toho, že satyr odišiel hneď ako vošla, až sa za ním prášilo. Vedela, čo je jej otec zač, ale veľmi nechápala jeho správanie voči ostatným. K nej a mame sa správal vždy pekne, ale k o statným málo kedy, skôr výnimočne. Pricupitala k nemu, položila košík na posteľ a chytila ho za ruku.* Mama sa bude hnevať! *Povedala mu a nafúkla tváre. Bola oteckové dievčatko, takže si tváre nafukovať mohla koľko len chcela, nikdy na ňu nekričal a ani na mamu a podľa toho čo počula, tak sa mame bojí kde kto uškodiť počas toho, čo robia za dverami, pretože ich podľa toho, čo jej rozprávala tato vždy prevychová. Cal povzdychol, dal čistú a nezranenú ruku do jej vlasov, usmieval sa na ňu.* Dobre, ale najskôr ošetri ju. *Ukázal hlavou na Auri.* Pri nej nemusíš dodržiavať to, čo sme ťa s mamou učili, nikomu nič nepovie. *Povedal jej, takže ho mohla volať tato už teraz. Usmiala sa na neho ako slniečko, mala jedno oko po mame, jedno po otcovi a vlasy taktiež po ňom. Pribehla teda k dievčine i s košíkom a začala si všetko vyťahovať. Bola mladá ale šikovná, vedela toho dosť, keďže chcel, aby sa tomu venovala od mala. Nebude ani vraždiť a ani rozťahovať nohy, bude slušnou a úžasnou dievčinou než vyrastie. Cez to, že bola nehodou, Cal ju miloval a jej existenciu udržiaval v tajnosti. Jeho otec bol silne proti tomuto miestu a ak by zistil, že si nedal pozor a jednu nabúchal... asi by to tu aj celé vyvraždil.* Nyrinn, je moja dcéra. Vie o tom len minimum ľudí, otec nemá rád toto miesto, ľudí tu, takže jedno ceknutie a stane sa to čo v rozprávke. *Upozornil Auri vopred a Nyrinn ju začala ošetrovať. Jej kolená a i hlavu.* Zostaneš tu teda, alebo sa vydáš bojovať von o svoj život? *Posadil sa nakoniec na posteľ a sledoval ich. Chcel vedieť jej odpoveď. Dva týždne tu bude sedieť a trpieť, ale s tým sa nedalo nič robiť. Bude mať teplé jedlo, bezpečie a tak jej to muselo stačiť, aj keď to znamenalo, že celé dva týždne tu bude s ním. Cal sa predsa len nakoniec rozhodol, že tu bude a dozrie, aby neurobila niečo jeho dcére.* Tati, zostaneš tu, že? *Spýtala sa ho. On len pokývol hlavou.* Zostanem, ale len pár dní, potom sa budem musieť vrátiť. Nabudúce ti ale prinesiem darček, dobre? *Vlastne sa s ňou neplánoval ani stretnúť. Ani s jej matkou ani s ňou, chcel si užiť a v tichosti sa vypariť, ale Auri zmenila jeho plány.*

*Nenávidela to ako mu išli tieto hry - bol priam diabolsky zákerný v tomto zastrašovaní a vydieraní. Niečo v nej proste nedokázalo akceptovať toto jeho správanie, nechcela pred ním padnúť na kolená, odmietala skloniť hlavu - nechcela sa mu poddať, chcela mu oponovať, hoci jej inštinkty hovorili, že bojovať proti nemu nie je rozumné. Keď sa začal Cal vyhrážať ľuďom čo mala rada - to ju prinútilo mlčať, no v očiach mala stále vzdor. Rydel jej jasne povedal čoho všetkého sú jeho súrodenci schopní a keď jej Calore naznačil, že potrestá Rydela za to, že sa s ňou stretáva poza jeho chrbát, bolo to takmer ako keby jej čítal myšlienky. Auriel po jeho slovách zovrela rukoväť dýky, potrieštenej jeho krvou tak silno až jej obeleli hánky. Prebodla ho ľadovým pohľadom - jej nebíčkovo modré oči boli odrazu neskutočne studené.* Nemám tušenie o čom to hovoríš. *Odvetila pomerne pokojným hlasom vzhľadom na všetko to čo sa tu dialo. Bola odhodlaná do posledného dychu zapierať jej netradičný.. vzťah, s jeho bratom. Naozaj nechcela aby mal Rydel kvôli nej problémy. To už ale do miestnosti vošlo to dievča a Auri chvatne vrátila dýku do puzdra, ktoré vyselo na jej opasku. Nechcela aby si to roztomilé dievčatko spojilo jej krvavú dýku s jeho zranením - obzvlášť po tom čo jej Cal prezradil kto to dievča vlastne je. Bola poriadne v šoku, že je to jeho dcéra. Zmätene skákala pohľadom z Nyrinn na Cala a opäť oľutovala, že sa radšej nenechala vysať na streche tým upírom.* Teší ma Nyrinn, ja som Auriel. *Pozdravila ju Auri s jemným úsmevom. Mala deti rada - túžila po vlastnej rodine a teda jej hlas znel inak keď na ňu rozprávala, nežne až materinsky. Nechala ju aby jej vyhrnula nohavice a ošetrovala jej zranenia a Cal sa zatiaľ vyhrážal, že ak o jej existencii niekomu povie - postretnú ju zlé veci. Pozrela sa na neho a povzdychla si. Ovládala sa, no nie preto, že sa jej predtým vyhrážal ale preto lebo pred touto dievčinkou nechcela byť hrubá.* Prečo mi to teda hovoríš?! *Opýtala sa ho unavene, hlava ju stále bolela - vzala si z košíka vlhkú handru a utrela si tvár od všetkého čo tam mala a radšej to čo si zo seba zotrela podrobnejšie neskúmala... Už takto mala v ústach stále tú pachuť z ktorej jej bolo nevoľno. Keď sa dožadoval odpovedi či tu zostane alebo či sa pokúsi dostať domov na vlastnú päsť - trochu zbledla. Pozrela sa ponad rameno na okno. Vonku už bola tma - ísť teraz do ulíc by bola samovražda, to bohužiaľ vedela. Cal si sadol na posteľ tiež a sledoval ich.* Ak by som tu chcela zostať, čo by ma to stálo? *Šepla a cítila sa porazene, utešovalo ju to, že sa tu Cal chystá zotrvať len pár dní a teda nebude musieť trpieť jeho zvrátené hry počas celého zimného slnovratu. Aspoň to teda vydedukovala z jeho rozhovoru s Nyrinn.* "Kiežby sem prišiel Rydel." *Pomyslela si a v hlave sa jej vynorila spomienka na to ako ju pred Calom už raz zachránil - keď ho takmer utopil v lázňach. Cítila pri tej predstave škodoradostné potešenie a podvedome sa dotkla svojho strieborného medailóniku v ktorom mala schovaný prívesok s vlkom od Rydela. Bol všetkým na očiach a pri tom bol schovaný. Bolo dobré, že to vymyslela takto rafinovane - nosili to ich rodičia, Cal by ho určite spoznal ak by ho nosila na krku tak aby bol vidieť.*

*Poznal cesty ako najrýchlejšie niekoho vymyslieť. Hoc on sa nevyhrážal. Bola to skutočná vízia toho, čo sa stane, keď bude ďalej konať tak, ako koná. Vyhrážať sa mu, tasiť naňho zbrane, skutočne to bolo niečo, čo ho vedelo aj trochu nahnevať, hlavne kvôli tomu, že sa to nestávalo často. Ľudia ho rešpektovali, no, ak by jej ukázal kto skutočne je, možno by aj ona začala prejavovať ako taký rešpekt, človek totiž nikdy nevie, kedy sa Calore vynorí z tieňov ako Morithi a nezabodne ju. Za svoj život sa postaral o veľa zmien v desperose. Tak ako odstránenie predošlého starostu tohto mesta v jej veku, tak isto stál za zničením bratstva Morany. Lepšie povedané, cech ktorý viedol za tým stál. Bol to boj, kedy sa ho zúčastnili skoro všetci a bol rád, že tam boli takmer nulové straty jeho ľudí. Nemusel sa naháňať s tým prijmať a vycvičovať nových.* Ešte chvíľu pokračuj a docvakne ti to. *Neškodná ďalšia vyhrážka, ktorá sa ale mohla stať rýchlo skutočnosťou. Ak by bol Coriane, tak by sa vyhrážal a urobil to aj napriek tomu, že nemal dôvod to urobiť, ale našťastie Coriane nebol.* Teší ma Auriel. *Usmiala sa na ňu detským úsmevom. Radšej sa nebude miešať do ich vecí, ani rečí a pustila sa do jej ošetrovania a umývania, ale potom zvihla zrak znovu k Auri a usmiala sa na ňu ešte viac.* Tato sa rád chváli. *Povedala jej, pochopila z jej tónu hlasu, že bola z neho unavená, kto by aj nebol, síce nevedela aká rozprávka by sa stala skutočnosťou, ale podľa všetkého by nebola dvakrát pekná pre Auri. Ale ako každý otec sa rád chválil svojou šikovnou dcérou nie? Pomáhala jej najskôr utrieť všetko z tváre, potom aj z oblečenia, hoc jej neskôr donesie čisté a povie, nech jej pripravia kúpeľ. Ale musela sa najskôr pozrieť, aby videla, či s tým môže vôbec do vody. Bolo veľa vecí, čo by mala urobiť, ah jej tato! Len robotu prirába zakaždým, čo sem príde! Vyliezla na posteľ, aby sa dostala vyššie než je jej hlava a mohla sa pozrieť, či má hlavu v poriadku. Začala sa jej teda hrabať vo vlasoch, odhŕňať ich bokom, aby niečo videla.* Hlava vyzerá v poriadku, možno bude hrča, ale inak jej nič nie je. *Povedala Auri a chcela zliezť dolu, no sama bola v tomto dosť nešikovná a tak stratila svoju rovnováhu a aj by padla na zem, keby ju Cal okamžite nechytil, predsa len, nenechá svoju dcéru padnúť na zem.* Dávaj si pozor. *Povedal ju a položil ju na zem a zase si od nich vytvoril určitý rozostup.* Dávam. *Nafúkla tváre a pozrela sa na Auri.* Pôjdem ti pre čisté oblečenie a vybavím aj kúpeľ, kolená budú vo vode štípať, ale to sa dá zniesť, nie? Potom ti ich ošetrím, ale najskôr tata. *Povedala jej, kúpeľ a takto počká, najskôr musí ošetriť jej otca. Vyskočila teda ku košíku, vybrala ihlu, niť a alkohol. Tiež obväz do ktorého vyšívala kvetinky! Síce sa zaplaví krvou, ale to sa bude dať zniesť. Vytiahla ešte nádobku, do ktorej naliala trochu alkoholu, hodila tam ako niť tak i ihlu, aby sa to vydenzifikovalo a samozrejme aj preto, aby Calore čo najviac trpel za svoju blbosť, než ju navliekla. Cal sa medzitým posadil na posteľ, ruku zdvihol tak, ako by jeho dcéra mohla približne potrebovať a keď mu naň vyliala alkohol, nehol ani brvou. Nebolo by to tak, že necítil bolesť, bolelo to ako čert, ale otec ich naučil niečomu inému a potom jeho dcéra začala šiť.* Nič ťa to nebude stáť. Jedz tu, pi tu do sýtosti, ale žiadny sex. *Povedal Auri, nebol až taký sviniar, aby mu mala byť niečo dlžná.* Možno tak zmeniť ku mne prístup. Upozorňujem, že za obe situácie si môžeš sama. *V lázniach sa zdržala dlhšie než mala a teraz sem vliezla oknom. Sledoval ako jeho dcéra zašila jeho ruku, potom mu tam vyliala znovu alkohol, ako keby tá fľaška bola bezedná a obviazala mu to. Usmial sa na ňu.* Ďakujem miláčik. *Povedal jej a nechal ju, nech si veci uprace.* Hneď budem naspäť, nezabite sa tu. *Povedala im a s menším detským klusom prešla ku dverám, tvorila ich a vyšla na chodbu smer jej mama.* Nebolí ťa hlava ani nič také? Že by sa ti točila? *Spýtal sa jej nakoniec Cal, nie, že by ho to nejako zaujímalo, ale mohla si pádom dosť ublížiť.*

*Iba Calore mohol mať túto moc, že jeho slová mohli byť sladké ako med - keď rozprával na svoju dcéru a zároveň mohli byť ostré ako čepeľ dýky - keď sa vyhrážal Auriel. Už len jeho prítomnosť jej vháňala do žíl adrenalín, hoci keď tu bola jeho dcéra... bola Auri trošku pokojnejšia. Pred ňou sa jej ani tak okato nevyhrážal a ani ju nešikanoval svojimi hrami. Keď povedala, že sa ňou rád chváli - venovala jej úprimný sladký úsmev. To dieťa bola chodiaca nevinnosť a roztomilosť, jeden by neveril, že môže mať za rodičov prostitútku a Caloreho. Auri sa na ňu priateľsky usmiala a nechala ju aby jej očistila tvár od krvi a semena - na čele mala stále škrabanec neskôr tam bude určite aj modrina - teda ak na to nemá Nyrinn nejakú zázračnú liečivú mastičku. Mala tiež oškreté hánky a tie kolená ... nu to dievčatko malo čo robiť. Jej zranenia však neboli nič v porovnaní s tým čo si spôsobil Cal keď držal jej dýku. Po tom čo ju prezrela, takmer spadla z postele, no Cal ju zachytil skôr než by to stihla urobiť Auri - hoci sa po nej tiež automaticky načiahla. Pohľad akým sa Cal díval na svoju dcéru bol .... no vtedy pôsobil ako celkom iný muž. Auriel túto jeho sekundovú premenu v milujúceho otca niesla ťažko nakoľko by si ho nedokázala takto nikdy predtým vôbec predstaviť. Nyrinn sa pustila do šitia jeho zranenia a Auriel ju pri tom sledovala. Bola v šoku ako skúsené má pohyby. Vďaka Naiyirin pomáhala raz za čas u Felčia s ňou a teda už čo to málo o ošetrovaní vedela, no zdalo sa jej, že ten Felčiar takéto čisté šitie nerobil - Nyrinn bola veľmi šikovná.* Veľmi pekné stehy. *Pochválila ju mimovoľne a venovala jej priam materinský úsmev, nemohla si pomôcť. To ale túto chvíľku prerušil tým keď povedal to s tým, že ju tu pobyt nebude nič stáť ak nebude využívať tunajšie sexuálne služby. Dávalo logiku, že by jej za prostitútov neplatil, no len fakt, že to dal ako podmienku ju pobavil. Musela sa na neho pozrieť a trochu uškrnúť.* Neboj sa, nemám to v úmysle. *Uistila ho, posledné na čo v tejto chvíli myslela bolo rozdať si to s nejakým cudzím nadržaným chlapom - obzvlášť keď ešte stále mala na oblečení a zvyšky mužských štiav tunajších nemravných obyvateľov. Samozrejme si neodpustil aj poznámku, že si za obe situácie môže sama. Vtedy ho prebodla neveriackym pohľadom, už - už sa nadychovala, že mu na to niečo odsekne, no - ovládla sa. Predsa tu bolo stále to roztomilé dievčatko. Nechcela byť pred ňou ku jej otcovi hrubá. Keď potom Nyrinn odhopkala tiež - Auriel znervóznela. Bolo zvláštne sedieť vedľa Caloreho na posteli.. po tom všetkom.* "Vážne sedím na posteli v nevestinci s Calorem na posteli a mám na sebe mužské sperma?! Ach bohovia, ja sa už nikdy nebudem môcť vrátiť domov k rodičom." *Išiel na ňu trošku hysterický smiech, no ovládla sa. Len trochu potriasla hlavou a dívala sa pred seba na stenu z ktorej viseli reťaze končiace chlpatými putami. V tej chvíli Cal prehovoril a opýtal sa jej na to ako sa cíti. Nerozumela prečo by ho to malo zaujímať.. celkovo nechápala jeho správanie. Povedal, že by na neho mohla zmeniť názor, no on ju trápil, doberal si ju, vyhrážal sa jej. Potom ju nechal ošetriť svojou dcérou a tak trochu ju uchránil pred zneuctením od bandy prostitútov.... umožnil jej tu zostať, a ukryť sa pred krvilačnými beštiami v uliciach a teraz sa pýta na jej zdravotný stav. Zmätene sa na neho pozrela a trochu zdvihla obočie. Chcela povedať niečo typu: "Dobrý pokus, takto sa mi ale do nohavičiek nedostaneš, Cal." .. Avšak ovládla sa a napokon mu odpovedala celkom úprimne - bez uštipačných poznámok a pretvárky.* Trochu. *Priznala sa. Samozrejme, že ju hlava bolela - behom chvíle do nej dostala dva krát poriadnu šupu a ešte stále sa jej aj trošku točila.* Som si ale istá, že to nie je nič čo by tvoja dcéra nezvládla vyriešiť. *Odvetila úprimne. Nepomyslela by si, že by s ním niekedy dokázala viesť takýto - pomerne slušný rozhovor..* "Možno som si tú hlavu udrela viac než si myslím." *Pomyslela si pobavene.*

*Nyrinn pracovala na tom, aby sa postarala o jej hlúpeho otca, ktorí si kto vie ako ublížil. Rozhodne sa nesnažila byť jemná, aby si to vyžral a trochu sa naučil o seba starať a to, že nemá byť tak hlúpy a nechať si ublížiť. Predsa len, vedela kto jej papa je, tak prečo mal teraz tak hlúpo zranenú ruku, prečo sa nechal od toho dievčaťa tak zle porezať? Nechápala jeho konanie voči nej. Predsa, normálne by už niečo podnikol nie? Tak prečo...* Ďakujem, mám dobrého učiteľa, čo má toho veľa učí. *Usmiala sa na ňu ako slniečko, mala svojho učiteľa, čo učil ju, jej najlepšieho kamaráta a ešte veľa mladých a nádejných detí pre toto mesto, ktoré to potrebuje. Čo si všimla, tak poslednou dobou vzniklo viac menej dosť takých učiteľov, čo učia mladé deti. A ak by bol jej učiteľ zlý človek, už by dávno isto nežil.* Si myslím. *Povedal Calore. Nie, že by sa bál, že bude ona platiť, teda on, ale, že ju tu niekto zneužije a ešte si tu zarobí... čo sa mu nepáčilo, isto by si tie peniaze schovala a naďalej míňala jeho, predsa len ich zarobila svojim telom. Aj keď nechcene. Jeho dcérka potom odkráčala pre čisté oblečenie a on sa začal pýtať otázky. Normálne by sa nepýtal, ale pôsobilo na neho čaro jeho dcéry, otcovské puto, ktoré s ním momentálne mávalo a manipulovalo s jeho obyčajným správaním. Nebolo to nič vážneho, ak by sem vôbec Nyrinn neprišla, pravdepodobne by sa smial až doteraz, váľal by sa smiechom po zemi, užíval by si jej stav, možno by jej aj niečo urobil, pokiaľ by naďalej nezavrela svoju klapačku z toho, že nepochopila v akej situácii je. Teraz však mlčala, Cal sa jej nesmial a ani nič zlé nerobil.* Reakciu máš dobrú, zmätená nie si, takže to prejde. *Povedal nakoniec, len mávol rukou, jej stav teda vážny nebol. Nemala ani amnéziu, len na chvíľu odkvecla, takže to bolo všetko a nemusel sa teda nijako viac starať o jej zdravie, bola v poriadku, až na obité kolená, ktoré si naposledy obila jeho dcérka pár rokov dozadu a tak tu bola skôr Auri za dieťa. Vlastne, liezť aj o takomto čase von, koho normálneho by to napadlo? Calore nebol normálny, ale zase naňho nikto nezaútočí nech už je hladný akokoľvek, vydrží ten hlad miesto toho, aby šiel na rovnú samovraždu. Mohol by tak čisto teoreticky odprevadiť Auri aj domov, ale načo si privyrábať zbytočné starosti? Koniec koncov, peňazí mal dosť, za smrť jej kamaráta a za ľudí, ktorí si jeho smrť objednali. Sahol do vrecka, že si vytiahne cigarety, pozrel sa však na prázdnu krabičku.* Dúfam, že je na radnici, sedí za kancelárskym stolom a necháva si ho vyfajčiť nejakou temnou mrdkou, aby mi mohol dať cigarety. *Povedal Cal nahlas, cez to pre seba, no Auri to dozaista počula zreteľne. Narážal na starostu, ktorému potreboval ukradnúť cigarety. Rozhliadol sa teda po svojom ričku, či niečom inom, ale nemohol to nájsť a tak usúdil, že mu to niekto ukradol.* Idem si pre cigára, tak nerob kraviny. *Povedal a šiel k oknu, ktoré otvoril a plánoval ním vyskočiť, než do izby opäť vošla jeho princezná  s pomocníkom približne v jej veku, ktorý tiež niečo málo niesol. Celkom to boli štyri kúsky. Kúsok jedna bol zaujímavý.
a dosť si myslel, že by Auri aj sedel, predsa len, komu by sa nepáčila žena v tomto oblečená, že? To isté bol kúsky dva a tri.
Calore mal úprimne chuť do toho navliecť aj samotnú Auri. Do jedného z tých troch, len ten jeden... sa mu nepáčil. Nebol ani zďaleka tak odvážny, tak pekne odhalujúci krásu ženského tela. Čo si budeme, Auri mala peknú tvár, tak mala isto aj telo. Vlastne, mala pekné aj to, už videl nahú aj ju. Bolo mu však jasné, čo si vyberie. Chlapec po boku Nyrinn mlčal, pozeral sa na zem, Cal ho spoznával, bol to ten podliak, ktorému musel naposledy ukázať, že ešte raz zvýši hlas na jeho princeznú, tak sa stane niečo veľmi, veľmi zlé. No od vtedy bol pokoj.* Ideš niekam papa? *Uprela svoje nezvyčajné oči na Caloreho. Ten sa na ňu usmial, zliezol z okna a prešiel k nej.* Došli mi cigarety, tak si skočím k Robertovi pre ďalšie. *Pohladil ju po zlatých vláskoch a ona prikývla.* Pozdravuj teda odo mňa pána starostu. *Povedala a usmiala sa. Položila s jej pomocníkom šaty na posteľ, aby si ich mohla vybrať.* Vyber, čo sa ti páči viac, nič iné nebolo čisté a ani tvojej veľkosti. *Povedala Auri, a nechala jej priestor, aby si vybrala, aj keď všetci poznali už jej favorita v tomto. Cal mal jednoducho smolu. A Auri šťastie, že jeho túžba po cigaretách bola väčšia, než ju vidieť znovu nahú. Preto znovu prešiel k okno, polonahý a rozhodnutý si ísť pre cigarety.*

"Calore je milujúci otec." *Pomyslela si a mala chuť nad tou vetou potriasť hlavou. Bizarné bolo, že to nebol vtip ani dvojzmysel - bola to realita. Ešte pred pár hodinami by si vedela Auri skôr predstaviť tancujúceho draka na oblohe než toto... ale, očividne ak je toto realita tak aj v pekle môže mrznúť.* "Alebo je tu aj tá možnosť, že mám udretú hlavu viac než si myslím." *Zľahka si zahryzla do spodnej pery a bola o tejto možnosti čoraz viac presvedčenejšia keďže Cal zostal v role v starostlivého chlapíka aj keď jeho dcéra odišla. Pokračoval v pomerne kultivovanom rozhovore a dokonca to pôsobilo, že sa pokúsil Auri trochu utešiť tým, že jej zranenie nebude vážne. Auriel sa na neho neveriacky pozerala - on ju však ignoroval, zdalo sa, že niečo hľadá a keď napokon chytil do rúk prázdnu škatuľku - zatváril sa nespokojne a utrúsil vetu, ktorej Auriel veľmi nerozumela. Nedotazovala sa však aby jej to vysvetlil, len trošku nechápavo nahla hlavu na stranu, nakoľko Cal podišiel ku oknu a vyzeralo to, že chce z neho vyskočiť kvôli cigaretám. V tom ale do miestnosti vošla jeho dcéra v doprovode s ďalším chlapcom a tak ju pohladkal po zlatých vláskoch a vysvetlil jej kam ide. Kým Auri došlo, že sa bavia o tom, že Calore berie cigarety od starostu Roberta .. už bol preč a na ňu zostala ťažká úloha a to - vybrať si zo šiat ktoré jej doniesli. Už-už z nej skoro vyletela otázka či tu nemajú nič iné keď vzala do ruky látku hodvábne jemných bielych šiat, ktoré samozrejme odhaľovali viac než by kedy chcela len tak ukazovať ľuďom naokolo, no bolo to lepšie než tie ostatné necudné oblečky. V minulosti ju Calore síce čiastočne už nahú videl, no teraz bolo jej telo omnoho dospelejšie a ženskejšie. Oproti svojej útlej postave bola Auriel obdarená v oblasti hrudníku viac než by sa očakávalo. Rovnako sa jej zaoblilo aj jej pevné pozadie.. tréning, utekanie a boj o holý život zapríčinili, že mala postavu štíhlu, pružnú a pevnú zároveň. Rozhodne sa za seba nemusela hanbiť, no aj tak jej nebolo príjemné sa tu odhaľovať.* "Aspoň Cal odišiel." *Pomyslela si napokon a s povzdychom sa prezliekla do šiat, ktoré jej priniesli, radšej nechcela vedieť čo za nemravnosti v týchto šatách asi ich bývalá majiteľka robila.* "Tých pár dní tu vydržím, a vôbec.. som panna, po mne upíri pôjdu o to viac. Kde inde lepšie zamaskujem svoj pach čistoty než tu v dome nerestí?" *Pomyslela si a bola presvedčená o tom, že podobným spôsobom uvažuje aj Calore - inak by svoju dcéru premiestnil na bezpečnejšie miesto na tieto dni.* Ďakujem Nyrinn. Za ošetrenie aj za šaty. Som si istá, že táto mastička mi tie drobné rany zahojí veľmi rýchlo. *Pousmiala sa a natrela si vrstvu voňavej bylinkovej mastičky na kolená aj oškreté hánky. S čelom to bolo zložitejšie keďže si ho nevidela a teda sa presne na ten šrám na prvý pokus netrafila a teda dúfala, že jej s tým Nyinn pomôže.*

*Bolo to ťažko uveriteľné, ale bolo to tak. Calore bol pokojný a vyrovnaný chlapík, ktorý ju teraz netrápil, ba čo robil pravý opak a snažil sa ju aj trochu utešiť. Bavil sa s ňou tak ako nikdy, aj keď je otázne, či sa s ňou niekedy bude ešte takto rozprávať. Jediným jeho dôvodom bola jeho dcéra, ktorá z neho robila lepšieho človeka a dobrého rodiča. Hoc žila v dome nerestí, Nyrinn viedla slušný život, učila sa za liečiteľku a svoje schopnosti tu uplatnila viac, než by si človek pomyslel. Toto miesto bolo pod Calovou ochranou, nechcel po nich za to nikdy nič, len, aby dali bezpečie jeho dcére a ochránili ju pred necudnými pohľadmi buď na iných, alebo iných na ňu... každopádne vyrazil po cigarety tým, že vyskočil von z okna. Bolo to úplne normálne, Calore bol schopný a pri výskoku von sa zachytil a jednoducho to zliezol dolu a vyrazil smer radnica pokojným krokom, zranený a polonahý, len preto, lebo mu došli cigarety. Navyše si nemyslel, že by jej Roberto čakal o takomto čase a tak chcel vedieť, či ho nenačapá pri niečom zaujímavom. To mu vyčarovalo na tvári znovu ten úškrn, akým sa častokrát díval na Auri. Pobavený, jeho telom prešla dávka vzrušenia a detskej zvedavosti.
Medzitým Nyrinn a jej kamarátom zostala v nevestinci spolu s Auri. Doniesla jej oblečenie, rozlúčila sa s tatom na teraz. Nevedela ako dlho sa tam zdrží, ale popravde mala pocit, že bol niekedy ešte horší než babky na trhu a vedel sa pri dobrej spoločnosti zabudnúť aj na celý deň, čo ju donútilo viditeľne povzdychnúť.* Ak ti niečo urobil môj otec, ospravedlňujem sa zaňho. Mama mi často hovorí, že ak by nebolo mňa, určite by bol ešte horším človekom než je teraz. Takže hádam, že je ešte dobrý, na to kým mohol byť. *Trochu sa pousmiala. Zaujímalo ju, aký bol Calore keď bol mladý, no nikto jej to nechcel povedať, ako jej matka tak ani otec, hádala, že sa to ani nedozvie.* Tak či tak, nie je za čo. *Usmiala sa na ňu.* Do kúpele budeš môcť ísť až o tri hodiny, skôr to nepôjde. *Povedala jej a posadila sa na posteľ a po jej pravom boku sa postavil chlapec v jej veku, na svojej ľavej strane opasku mal puzdro s dýkou. Boli kamaráti, no Aerich bol hlavne niekto, kto ju chránil keď nebol otec na blízku. Síce nezmohol veľa proti silným ľuďom, no proti pobudom na ulici častokrát stačil a keď sa zranil, ona jej ošetrila. Častokrát sa stretla s ľuďmi, ktorí jej znepríjemňovali cestu za jej učiteľom, keď bol čas učenia sa novým veciam ohľadom liečenia. Čiernovlasý chlapec zase veľa cvičil s mečom, dýkami a streľbu s lukom. Dievča chcelo byť liečiteľkou a chlapec zase členom gardy, nateraz však viac jej ochrancom, aby jej splatil dluh, ktorý voči nej mal.
Nyrinn sedela dominantne, rovnako ako zvykol sedávať Calore. To, že bola jeho dcéra sa nezaprelo v jej prejave na vonok, aj keď bola milá a dalo by sa povedať aj pravý opak jej otca, niektoré prvky správania zdedila i ona. Spôsob sedenia, chodenia, aniž by si to uvedomovala sama.* Ako ste sa s otcom spoznali? *Usmiala sa na Auri milo, veselo, chcela to počuť. Ako sa s ním zoznámila. Sledovala ju so žiariacim detským pohľadom, sem tam svoje očká presunula na Aericha, ktorý sa obzeral po miestnosti, keď sa ich pohľad stretol, uškrnula sa na neho, ukázala svoje biele zúbky a on sa pousmial, než sa znovu začal pozerať každý inam.*

*Auriel dokončila natieranie boľavých miest a potom sa len pousmiala a potriasla hlavou.* "Deti by nemali pykať za hriechy svojich otcov." *Pomyslela si a posadila sa na posteli trošku pohodlnejšie, stále však sedela vzpriamene a kolená držala u seba - sedela ako klasická šľachtičná zatiaľ čo Nyrinn sedela ako jej otec - ako keby jej tu všetko patrilo.. uhm a vlastne možno aj patrilo.* Neospravedlňuj sa za neho, prosím.. som si istá, že by sa mu to nepáčilo. *Ako to povedala podvedome sa zachvela. Nechcela myslieť na to, čo by s ňou spravil ak by pred Nyrinn o ňom hovorila v zlom svetle.* O tri hodiny.. dobre.. uhm. *Prikývla a objala sa jednou rukou, snažila sa pôsobiť statočne vzhľadom na to všetko čo sa tu za tých pár hodín udialo. Počas toho jej neušlo to ako na seba pokukáva Nyr s tým chlapcom a prišlo jej to roztomilé. Zvažovala ako by sa asi choval Calore keby bol ten chlapec nápadník jeho dcéry a kým jej fantázia začala pracovať na plné obrátky - Nyrinn jej položila veľmi zvláštnu otázku po ktorej sa Auriel trochu začervenala a zahanbene odvrátila zrak.* "Obťažoval ma nahú v lázňach keď som nebola o moc staršia než ty." *Pomyslela si Auri a rozhodne nebola ochotná povedať to nahlas.* My .. sme sa spoznali pred rokom .. v lázňach. *Hovorila to trochu zdráhavým hlasom, volila slová veľmi opatrne.* Mal rezervovanú lázeň hneď po mne. Náhoda, že? *Pousmiala sa Auri celkom presvedčivo a pozrela sa na Caloreho dcéru.* Dokonca tam bol s Calorem aj Rydel. Vieš.. s Rydelom sa poznám ešte z čias kedy som bola veľmi maladá, tak mladá, že si ho ani nepamätám. *Hlesla so skoro zasnívaným pohľadom a podvedome sa dotkla svojho strieborného medailónu, ktorý v sebe ukrýval prívesok vlka. Jeho druhú časť u seba nosil práve Caloreho brat.* Rydela určite poznáš, alebo nie? *Opýtala sa zvedavo, rozhodne ju zaujímalo či Cal tají svoj tajný druhý život aj pred vlastným bratom.*

*Sedela tak prirodzene, už od mala. Nevedela síce čo je jej otec zač, ale vždy jej opakoval, že má byť hrdá na to, že je jeho dcérou, aj keď o ňom ešte nemohla rozprávať verejne. Ale raz ten čas príde a ona hrdo prehlási, že je dcérou Caloreho Zane, Nirynn Zane. Nemohla sa dočkať na to, keď ten deň príde, ale musí ešte dosť podrásť, veľa vecí sa naučiť, liečiť, postarať sa o seba keď to bude potreba - postaviť sa na svoje nohy, ubrániť sa, aj keď po svojom boku už ochrancu mala.* Môj otec je hlúpy, nikdy sa neospravedlňuje. *Povedala jej.* Tak sa musím ospravedlňovať ja za neho. *Povzdychla. Jej otec bol somár, tvrdili to všetci, ale zase silný muž, ktorý bol elegantný, dominantný a svojim spôsobom aj čarovný. Tri hodiny bude musieť počkať, kým bude môcť ísť do teplej vody a umyť sa. Do vtedy bude musieť byť tak ako je s tým nič nezmení. Čakala však na odpovede svojej otázky, chcela na ne odpoveď, ako sa mohlo dievča ako ona zoznámiť s jej otcom. Mali určite medzi sebou vzťah nejaký. Nevideli sa prvýkrát, a ako poznala otca, tak sa priveľmi neukázal v dobrom svetle.* To miesto je jeho obľúbené, takže je to dosť veľká náhoda. *Zasmiala sa. Zopárkrát ju tam zobral, vždy si však namočil len nohy, či tam vošiel takmer oblečený a potom chodil po meste v mokrých nohaviciach. Síce ho nespočetkát videla bez oblečenia tak ako on ju, čím bola staršia, tým sa jej snažil dopriať čo najviac súkromia a aj svoje telo zakrýval. Počúvala ju ďalej. Pravda, otec ľúbil šikanovať ostatných, kto mu prišli taký všeliaký a jednou z jeho obetí bola práve aj Auri.* Rydel... Rydel... *Snažila sa spomenúť kde to meno inde počula. Nakoniec si však spomenula.* Otcov brat! *Videla ho len párkrát a aj to z diaľky, nesmela sa prezradiť, ešte nie. Ešte sa pozrela na jej ochrancu, ktorý stál po jej boku.* A tvoj učiteľ, že? *Dostalo sa jej prikývnutia.* Chcem sa stať neskôr vlkodlakom, tak ma prijal za žiaka. Ale už som ho dva mesiace nevidel. *Síce to znamenalo splniť jednu podmienku, ktorú sa dozvie keď bude stáť predtým rozhodnutím či to skutočne chce alebo nie, ale chcel ochrániť Nyrinn a bol ochotný sa kvôli tomu vzdať luďskosti.* Vieš, že to kvôli mne robiť nemusíš. *Povzdychlo dievča, ale už dávno vedela, že svoje rozhodnutie nezmení.* Tato mi nepredstavil nikoho z rodiny osobne. Mama tiež tvrdí, že je to nebezpečné pre mňa a pre ňu. *Vysvetlila jej nakoniec prečo jej dlhšie trvalo si spomenúť. Nepoznala ich osobne, len z videnia z diaľky. Rydela o čosi bližšie, jeho sestru zase o niečo menej a ich otca vôbec.* Moja existencia je pred nimi tajená. Tak ako moja mama. *Povdzychla trochu smutne, no potom s znovu usmiala*

*Dívala sa na tie dve deti a na chvíľku jej bolo smutno. Muselo byť pre to dievča náročné žiť takto v tieni, ukrývať sa ... Auri si nervózne zahryzla do pery. Nemohla reagovať na nič z toho čo jej Nyinn povedala. Nemohla jej pritakať na to, že jej otec je hlupák hoci si to myslela tiež. Nemohla sa viac vyjadrovať ku lázňam, nakoľko to bolo aj jej obľúbené miesto kým ju tam Calore netrápil nahú.. zahnanú do kúta. Nemohla sa ani viac vyjadrovať k Rydelovi, aby sa pred otcom Nyirinn raz nepreriekla a Cal nezistil, že jej jeho brat nie je ľahostajný. Čo ju však šokovalo bolo to čo povedal jej chlapec.* Rydel je vlkolak?! *Takmer sa pri tom zistení nemohla nadýchnuť. Vlkolakov sa bála - po tom čo pred ňou Haldir vo svojej vlkolačej podobe prehryzol orka na dve polovice - vybudovala si z nich priam fóbiu.... no pri Rydelovi sa cítila tak bezpečne, že jej mozog nechcel túto informáciu Rydel = vlkolak.. proste spracovať. Iba vďaka tomu, že vedela na dokonalej úrovni skrývať svoje emócie keď sa snažila - iba vďaka tomu tam teraz nesedela s vytreštenými očami a ústami otvorenými dokorán. Našťastie ich krátky rozhovor jej dal čas sa trochu spamätať a upokojila sa aj dosť na to aby sa jej netriasol hlas.* Ty aj tvoja mama ste veľmi silné ženy. *Hlesla napokon a na chvíľku jemne chytila jej dlaň. Auriel mala silné materinské inštinkty - na výchovu detí ju pripravovali a v minulosti sa naozaj tešila, že si raz založí svoju rodinu. Ak by nebola uväznená v Desperose - už dávno by bola vydatá a možno by aj mala nejaké svoje detičky. To ju veľmi trápilo.* Každopádne, myslím, že budem v poriadku - hlava sa mi už tak netočí ... a uhm. Nemusíš už na mňa dozerať. *Usmiala sa na Nyrinn - vonku bola predsa poriadna tma, dievča v jej veku by malo o takomto čase spať, aj keď pravdepodobne ... musela byť v pozore. Ak sem chodia zákazníci na vlastné nebezpečenstvo keď je vonku takto nebezpečno.. určite sem chodia zranení a Nyirinn ich potom musí ošetrovať predtým než ich pustí za tunajšími pracovníkmi.*

*Jej strýko bol vlkodlak, vedela o tom ona aj jej kamarát. Hlavne od kedy si ho zobral pod kríkla a učil ho. Bola si teda istá, že je silnejší než jej otec, no zase Calore bol niekto, koho rešpektovali aj tí, čo boli silnejší než on. No, sama dôvod nevedela a ani vedieť nechcela. Nevšimla si ani jej zaskočenie nad tým, že strýko bol vlkodlak. Tajila to dokonalo, Calore by sa nad tým pobavil, ale Nyrinn také oči ešte nemala. Nevidela to, nedokázala sa pozrieť cez jej masku a zbadať tam to prekvapenie, ten strach. Možno časom keď viac dospeje. Teraz? Určite nie. Ona sama nemala záujem o žiadnu premenu, dokonca nechcela byť ani čarodejkou ako otec. Bola rozhodnutá svoj život zasvätiť len liečeniu tak ako Aerich zase ten jeho jej. Pozrela sa na jej ruku, ktorú ona položila na tu jej, neskôr sa zadívala do ich očí počas toho, čo to hovorila. Pousmiala sa, nakoniec úplne usmiala a odhalila tak svoje biele zúbky.* Všetko nás to naučil otec. *Povedala jej. Podstate on mamu naučil veľa vecí a učil aj ju, aby sa nebáli ničoho a nikoho, že tu vždy bude a vždy ich ochráni, že majú byť hrdé, silné a keď príde čas, tak sa neskôr budú môcť pochváliť tým, že ich druhé meno je Zane. Pokývla hlavou a postavila sa teda.* Dobre teda, nechám ťa teda. Neviem kedy príde tato, ale chvíľku súkromia si zaslúžiš veru. *Pomaly sa vydala ku dverám. Aerich zobral oblečenie, ktoré Auri nechcela a nasledoval ju.* Neskôr ťa prídem pozrieť. *Dodala, než zmizla a jej priateľ za ňou. Trvalo hodinu a pol než sa Calore vrátil tým istým oknom, ktorým vyskočil. V puse mal zapálenú cigaretu, stále bol bez trička, trochu od krvi, ale nie od tej jeho. Predsa len sa našiel taký idiot, ktorý po ňom skočil. Vlastne sa ten idiot zdržiaval blízkosti nevestinca, takže hádal, že to bol ten, čo dievča nahnal sem.*

*Prinútila sa usmiať keď ju Caloreho dcéra informovala, že ju to naučil on. Bol to neúprimný úsmev, no bol tak krásny a dokonalý, že to nemohla prehliadnuť. Napokon Nyrinn zhodnotila, že si Auriel zaslúži chvíľku súkromia a to si teda zaslúžila.* Ešte raz ďakujem za tvoju pomoc. *Usmiala sa na ňu Auriel už úprimnejšie a keď sa postavili obaja na odchod Nyrinn jej ešte sľúbila, že sa za ňou príde pozrieť. Auri zostala zaskočená.. došlo jej, že táto izba sa má stať jej domovom po najbližšie dva týždne.* "Moment.. a kde bude Calore?" *Rozhliadla sa okolo seba a nervózne sa postavila z postele. Začala chodiť po miestnosti hore, dole a dúfala, že Cal pôjde za svojou ženou a ona tu bude mať súkromie.* "Môžem tomu ale veriť? Je to Cal.. užíva si keď ma môže trápiť.. hoci, teraz tu má na blízku rodinu, možno ho to obmäkčí dosť na to aby si ma nevšímal tých pár dní čo tu budem." *Auri si nervózne hrýzla pery až ich mala červenšie než normálne .. rozhliadala sa okolo seba po izbe a so zatajeným dychom nechápavo obzerala všetky tie erotické pomôcky rôznych tvarov a veľkostí... na stenách boli aj bičíky a chcelo sa jej z toho všetkého hystericky smiať. V pozadí bolo počuť hrať niekoho na lutne a bolo tiež počuť z okolitých miestností chichot a vzdychy rozkoše.* "Ako môžem mať takúto smolu? Myslela som, že ma budeš chrániť lepšie." *Pomyslela si a zovrela v dlani svoj medajlón v ktorom sa ukrýval prívesok od Rydela - jej ochranný amulet. Auri mala vcelku čas a na spánok pomyslenie rozhodne teraz nemala. Začala preto šmejdiť po izbe.. pozrela sa do zásuviek, skriniek, no okrem rôznych afrodiziák od tabakov, čokolád a bylinkových lektvarov tu nenašla nič čo by jej mohlo byť na niečo užitočné. Do postele sa jej vrátiť nechcelo po tom všetkom čo tam videla Caloreho a ostatných robiť ... a tak sa pobrala ku kreslu v rohu miestnosti - bolo na ňom nejaké oblečenie a tak ho vzala a chcela ho preložiť na komodu vedľa aby si tam mohla sadnúť, no keď to oblečenie preniesla na skrinku - z vrecka sa vykotúľalo niečo strieborné a lesklé. Náhrdelník s cinknutím dopadol na zem a roztvoril sa.* Ach bohovia, Cal ma zabije ak som mu ho rozbila. *Predpokladala, že tam bude mať portrét jeho rodinky a keďže bola zvedavá ako vyzerá tá prostitútka, ktorá si ukradla jeho srdce a porodila mu dieťa - Auri sa po náhrdelník sklonila a vzala ho do ruky. Zvedavo sa pozrela do vnútra, no to čo tam zbadala ju prinútilo sa posadiť do kresla s úplne šokovaným výrazom.* Čo to má u všetkých bohov znamenať?! *Vydýchla keď v medailóne uvidela svoj portrét. Ten medailón bol takmer rovnaký ako ten jej, no na tom nezáležalo. Nechápala prečo by mal pri sebe niečo také práve on - človek čo ju má v celom Desperose najmenej v láske. Ako keby Caloreho jej myšlienky privolali - vošiel tak ako aj odišiel... oknom a bol od krvi. Nezdalo sa však, že by bol ranený. Auri zostala nehybne sedieť v kresle a mala nutkanie schovať medailón v dlani a schovať ho za chrbát - aby si nevšimol, že ho našla. V tejto chvíli bola však tak rozhodená, že to proste nedokázala a len nehybne sedela na mieste a v dlani jej ležal otvorený náhrdelník z ktorého na ňu hľadela jej vlastná podobizeň. Počkala by kým si ju všimne a až potom by prehovorila.* Prečo nosíš pri sebe niečo takéto? *Opýtala sa ho hlasom bez citového zafarbenia. Teraz nemala nasadenú žiadnu masku, šok, prekvapenie - to že jej to nedávalo zmysel.. všetko sa jej to odzrkadľovalo v tvári.*

*Vliezol dnu od cudzej krvi, nečakalo ho však hrejivé privítanie, ale ako očakával, tak dostal pravý opak. Nasratá Auri sedela v kresli a čakala na neho, na jeho príchod v ruke driemal prívesok, ktorý ani už nevedel od kade mal. Vyštartovala po ňom hneď ako hladná ženská - kto vie, možno aj hladná bola. Bola šokovaná tým čo našla. Cal musel pristúpiť bližšie, uchmatol jej to z rúk a začal si to prezerať a premýšľať prečo vôbec takú vec u seba nosí. Medailón s jej portrétom. Prečo ho nosil? Sám vyzeral dosť zamyslene. Skutočne zamyslene premýšľal, lovil v pamäti, kde a prečo ho vzal.* Prečo to u seba nosím? *Spýtal sa sám seba. Posadil sa na posteľ a pozrel sa potom na ňu.* Skutočne ma nenapadá dôvod prečo to u seba nosím. *Povzdychol. Musel to niekomu zobrať, ale nevedel si spomenúť komu. Za posledné dni pred týmto zabil mnoho ľudí a mnoho ďalších vecí, že sám nevedel. Vskutku ho aj vyrušovalo, to čo počul z vedľajšej miestnosti.* Sklapnite tam. *Povedal tak hlasno, aby ho tam bolo počuť a skutočne sklapli. Všetci čo tu boli... boli oznámený s tým, že tu je Calore a že on ich drží v bezpečí a tak jeho slovo je zákon, aj keď sem už dávnejšie poslal iného čarodeja, aby sa staral o bezpečie tu. Nemal v pláne tu ostať, ale kvôli dcére zmenil názor.* A už viem! Našiel som na ulici cápka a mal to u seba. Bol už mŕtvy, takže som ho neokradol, neboj sa. *Uculil sa.* Smoliar, zapliesť sa s cechom. *Zodvihol ramená so stálym úškrnom na tvári.* Držal som to pri sebe, aby som ti to mohol ukázať a potom to hodiť u seba v izbe k ďalším veciam. *Zasmial sa nad tým, keď si konečne spomenul, prečo to u seba nosil. Nebol čas za ňou ísť. Možno ak by miesto užívania išiel za ňou, ale predsa len to malo prednosť a očakával, že znovu na seba narazia skôr či neskôr.* No, už si to videla, takže keď pôjdem domov hodím to do jednej z truhlíc a znovu na to zabudnem. *Culil sa od ucha k uchu.*

*Sedela tam celkom v pozore, no hlas mala pokojný - bola len z toho všetkého zarazená .. aj z jeho chovania aj z toho, že vyzeral, že na ten medailón zabudol. Fajčil cigaretu a smrad z nej za chvíľku naplnil celú miestnosť. Jej zmätok Caloreho chovaním len narástol.* "Buď mi klame alebo.." *Zamyslela sa kto by mohol mať u seba niečo také .. z nejakého bláznivého dôvodu ju v prvom momente ju napadol Rydel, no Cal jej tvrdil, že to vzal nejakému mŕtvemu človeku. Zomreli jej dvaja blízky ľudia... Radagon a Castiel, no ani jeden z nich nemal takýto medailón a len Cas by mal dôvod nosiť v ňom jej fotku, pretože ju ľúbil. Trochu ňou trhlo keď Cal z ničoho nič vykríkol a stonajúce hlasy z vedľajšej izby zrazu ustali. Sedela tam a dívala sa na neho trochu paralyzovane. Nechcela radšej ani vedieť čím si zaslúžil toľký rešpekt.. Rydel jej prišiel silnejší a tak celkovo... no nechcela pichať do osieho hniezda a otvárať túto tému.* Chcel si mi ukázať medailón čo si vzal nejakej mŕtvole? Prečo? *Jej hlas bol pomerne tichý a pokojný. Akosi jej to nedávalo celé zmysel, no možno sa predsa udrela do hlavy viac než si myslela.* Ako tá... ten človek vyzeral...a uhm s akým cechom? Myslíš bratstvo Morany? *Opýtala sa ho a bolo cítiť, že napätie v jej hlase narastá. Ak za smrť toho človeka bolo zodpovedné bratstvo Morany tak by bolo takmer isté, že ten medailón patril Castielovi. Od Berta sa v krčme predsa nedávno dozvedela ako Cas zomrel... bratstvo Morany si najalo nejakých žoldnierov z nejakého cechu... Zrazu jej to v mysli začalo do seba všetko zapadať. Sama dostala veľmi podobný Medailón od Castiela takže ju napadlo, že si možno nechal vyrobiť rovnaký, no ... prišlo jej to aj tak všetko trochu pritiahnuté za vlasy. Tak či tak chcela sa uistiť komu patril. Ak by nepatril Casovi bolo by jej jedno čo s ním Calore urobí - bolo by stále zvláštne prečo pri sebe niekto niečo takéto nosil, no popri tom všetkom čo sa v jej živote deje túto záhadu nemala chuť ani silu riešiť. Ak by skutočne však ten medailón patril Castielovi - nenechala by ho v Caloreho špinavých rukách ani v nejakej jeho truhlici s haraburdami.. to teda nie!*

*Potiahol si z cigarety a vydýchol. Bol si už stopercentne istý, že to zobral tomu chudákovi, ktorého smrť si objednalo bratstvo Morany, ktorého zabil predtým, než ich vyhladil. To bola krásna noc, a celkovo krásny deň. Všetko išlo tak ako malo, bez problémov, podľa plánu. Najskôr zabil Castiela, potom vyhladil bratstvo. Ako dokonalé! Doteraz si pamätal ako sa do muža zahryzla jeho fena, bol to krásny pohľad. Vybavil si jeho vystrašený výraz, keď mu povedal, že Auri ho bude hneď nasledovať. Už presne vedel o koho ide, no nedával najavo, že s tým mal čokoľvek spoločné. Už jej odhalil priveľmi veľa vecí a ak chcela skutočne žiť, musel mlčať on sám - to, že je vodca cechu, musel zamlčať skutočne pre jej vlastné bezpečie. Nebol ty to totiž on, čo by ju zabil, ale tí, ktorí chodia dávať dobrú noc tým, čo zaspievajú.* Pretože ti bol blízky, preto. Chcel som ťa nasrať, nič lepšie na práci totiž nemám. *Uculil sa, potiahol si z cigarety a začal sa s ním hrať.* Dostali sa ku mne reči, že si smrť jedného muža najalo Bratstvo Morany cech Žoldnierov. Pravdepodobne to bol ten týpek. *Znovu sa zamyslel, ako by lovil v pamäti, aj keď si bol veľmi istý, musel hrať, že nie. Robil to aj pre jej bezpečie. Pokiaľ Rydel spal, bolo fajn využiť trochu a natárať jej, postrašiť ju.* Už si tu pár rokov, ale hádam, že vyhladenie Bratstva Morany je prvá zmienka, ktorú si o cechu počula, že? *Pozrel sa na ňu. Veľmi veľa ľudí o cechu nevedelo, okrem toho, že to bol najviac aktívny a najviac nebezpečnejší cech, ktorý v desperose bol. Ľudia pred nimi mali rešpekt, báli sa ich a čím menej vedeli, tým lepšie bolo. Či už pre tých, čo chceli ich služby alebo nie. Cal si bol toho vedomý, vedel, čo sa šepká o činoch jeho cechu v uliciach a ako sa k nemu ľudia stavajú. Nevedia kto jej založil, prečo jej založil, ale každý vedel kedy začali zlaté časy. Smrť predchádzajúceho starostu. Vedel kto si to objednal. Vedel i prečo. No bol to len on a jeho otec, kto poznal dôvody smrti predchádzajúceho starostu a nedávno dokázali svoju silu, moc a postavenie znovu pri vyhladení Bratstva Morany.* Pravdepodobne ho zabili v ten istý deň, kedy vyhladili aj Samotné bratstvo. *Vysvetlil jej, snáď chápala. Tentokrát vyzeral znovu normálne, rozprával klasicky, pričom sa hral s príveskom.* Povedz, bol to tebe niekto blízky? *Uculil sa od ucha k uchu znovu, aby si rýpol.*

*Netrvalo to ani dve hodiny a opäť sa prejavila Caloreho skutočná podstata. Jeho kruté tyranské ja - jeho skutočná osobnosť. Auri jeho slová nenahnevali, no spomienka na Castiela ju zabolela - bol pre ňu tak veľmi dôležitý. On ju naučil bojovať, postarať sa o seba, vďaka nemu našla sebavedomie, odvahu a silu. Vďaka Castielovi sa prvý krát citovo otvorila mužovi, bol prvý ktorý jej vyznal lásku - bol prvý ktorého pobozkala. Bol prvý muž s ktorým spala na jednej posteli, chýbalo jej ako ju objímal, ako ju hladil po vlasoch.. do dnes si Auriel vyčítala ich rozlúčenie po ktorom sa už nevideli a potom.. potom ho zavraždili - kvôli nej. Vina ju zožierala za živa, no nedopriala Calovi to potešenie - nepriznala nič zo svojich pocitov. Nasadila sebavedomú masku a to aj napriek tomu, že na moment jej oči trochu zvlhli. Len pár krát zažmurkala a pokúsila sa naprázdno preglgnúť by sa zbavila neviditeľnej hrče v hrdle a aby dokázala normálne rozprávať.* A to si chcel aby som zmenila na teba názor. *Hlesla tichým hlasom s trpkým úsmevom. Pripomenula mu jeho vlastné slová predtým než si odišiel po cigarety - keď bola v miestnosti jeho dcéra a odhalil tak svoju druhú, no falošnú tvár "dobrého" ocka. Postavila sa z kresla vykročila ku nemu pomalými krokmi. Neboli váhavé ani bojazlivé. Kráčala s hrdo vystretou hlavou ako kráľovná až kým nepodišla ku nemu. Teraz jej nezáležalo na tom, že sa díva na najnebezpečnejšieho muža široko ďaleko, bolo jej jedno, že je takmer nahá - len vo veľmi vyzývavých takmer priehľadných šatách v izbe v nevestinci s rozpustenými vlasmi a pošpinená mužskými šťavami. Nezáležalo jej na ničom len vziať si od Caloreho to čo patrilo Casovi. Už bolo totiž nad slnko jasné, že ten náhrdelník bol jeho.* Daj mi ho. *Prikázala mu a nastavila dlaň - dívala sa mu do jeho zlatých očí so vzdorovitým výrazom a v očiach mala tvrdohlavosť a odhodlanie neustúpiť.*

*Tvár dobrého ocka nebola falošná. No keď niekto vyrastá ako on, hneď sa naučí čo je preňho najlepšie. Radšej si všetkých cudzích znepriateliť a potom ich trýzniť, či zničiť, než sa mali dostať dostatočne hlboko a objavili najväčšie tajomstvá. Sledoval jej výraz popritom, ako s tým hral, sledoval ju, zatiaľ čo do nej znovu začal rýpať. Jeho stránka, tá v ktorej vyrastal celý život, tú ktorú v ňom vypestoval jeho otec. Bolo skutočne zaujímavé, ako mu mohli všetci traja súrodenci veriť, keď v živote nemali vo veciach na výber. Cal musel preto skrývať všetko čo mu je dobré, všetku svoju dobrotu, všetko čo ho zmenilo, keď v rukách prvýkrát držal malú Nyrinn, ktorá bola nehýbná, dívala sa na neho tými očkami. Jedno bolo po matke, druhé bolo jeho zlaté, rovnako tak ako zlaté vlásky a neskôr sa ukazovalo, že v nej prevládala i jeho povaha, ktorú chránili črty matkynej predtým, aby sa stala tým čím je teraz on.* V živote raz pochopíš, že zatiaľ čo teba učili k poriadku, tichosti, vľúdnosti, milým, cez to hadím slovám. *Odmlčal sa ako by hľadal správne slová. Spomínal si ako matke Nyrinn prisahal, že sa pre svoju dcéru zmení, aspoň v jej očiach bude vyzerať čo najčistejšie, aj keď si bol istý, že jeho princezná dobre vedela, čo je jej otec zač. Predsa len, veril, že pri troche tréningu by dokázala vidieť za masku Auri rovnako, ako on. Tú bolesť zo straty, aj on ju raz prežil. Vlastne, kto vie čo z toho bolo falošné. Ďalej však nepokračoval, nedokázal nájsť správne slová, preto radšej mlčal miesto toho sa ju ďalej rozhodol trýzniť, pretože nič lepšie na práci nemal a nič lepšie nevedel. Auri považoval za cudzinku, a vždy ju za ňu považovať bude, aj keď vedel, že sa ju Rydel pokúsi dostať do cechu. Bude súhlasiť, no pod jednou podmienkou. Využije ju, tak ako ona bude využívať ich. Sledoval ako k nemu kráčala s úškrnom na tvári, ako natiahla ruku pre to, čo držal v ruke. Pre medailon, ktorý zobral mužovi, ktorý jej bol blízky, rovnako ako jej ho zabil. Pre peniaze, pre slávu cechu, pre strach obyčajných ľudí z neho, tak ako upevnenie dominancie v podsvetí. Bolo mnoho dôvodov, prečo jej zabil. Jedným z nich bolo aj toto. Tá bolesť, ktorú sa snažila skryť, tá bolesť, ktorá ju znovu prepadla, tak ako by prepadla i jeho ak by nemal pri sebe Nyrinn, či svoju ženu. Musela to prijať a musela na to zabudnúť. Čím skôr, tým lepšie, pretože to mohlo byť niečo, čo by sa mohlo neskôr vytiahnuť na povrch proti nej. Nebolo ťažké zistiť si informácie o nej... o jej minulosti tu. Kedy prišla, s kým trávila čas, boli tu ľudia, čo sledovali nové tváre, aby ich neskôr mohli vydierať.* Prečo by som mal? Je môj. *Povedal jej. Jeho tón bol dominantný, rovnako ako spôsob sedenia, či jeho pohľadu na ňu.* Ale tak dám ti na výber, predsa len nie som taký zlý. Dám ti ho, ale buď pôjdeš von alebo za kúpeľ so mnou. Potrebujeme sa obaja umyť. *Jeho úškrn sa ešte zväčšil, nemal však temné úmysli. On bude rozhodne tentokrát viac oblečený ako predtým.* Videl som ženu veľakrát nahú, nemusíš sa teda hanbiť. *Zasmial sa. Tak ako videl nahú už aj ju.* Alebo ti zoženiem spodné. Ak budem chcieť ísť do vody ja, bude to rozhodne rýchlejšie, než by si mala čakať u seba a aj to si myslím, že pôjdeš s ostatnými, takže tam bude viac než len jeden nahý chlap. *Veril, že kúpeľ so ženami by jej toľko nevadil, ale vedel, že chodia väčšinou naraz, či po skupinkách miešancov, žien mužov i druhov. Zaviedla to majiteľka, aby stratili stud.*

*Mračila sa na neho.* V tejto miestnosti je teraz len jeden had a ja to nie som. *Odvetila keď jej zdvorilosť označil za "hadiu". Predsa to on priniesol medailón jej mŕtveho priateľa len aby sa jej vysmial, len aby jej ublížil - len aby sa pobavil. Tomuto jeho zvrátenému zmyslu pre humor neholdovala - naopak opovrhovala ním. Potom mu opätovala pohľad, no neusmievala sa. Veľmi sa ovládala aby mu nezmazala z tváre ten úškrn päsťou.* Nikdy ti nepatril. Ukradol si ho Castielovi! Ak si si ho chcel nechať nemal si mi ho ukazovať! Musel si predsa vedieť, že ti ho len tak nenechám. *Hlas mala tichý, no nepokúšala sa v ňom zakryť svoj hnev a odpor voči jeho osobe. Cítila sa trochu hlúpo, že na moment uverila, že by mohol byť iný než len krutý tyran. Obalamutil ju keď ho videla s jeho dcérou, no už sa to nezopakuje. Jej svetlomodré oči začali horieť jasným, modrým plameňom keď povedal, že jej ten náhrdelník dá ak sa buď zabije tým, že pôjde von - mimo nevesteniec alebo ak sa s ním okúpe. Nepokúsala sa skrývať za masku svoju nenávisť a odpor voči Caloremu a len sa neveriacky zasmiala. Ak by odišla - bola by to pre ňu jasná smrť, jej panenská krv by privábila upírov zo širokého okolia a Cal to moc dobre vedel.* Neukojil si snáď už dosť svoje perverzné chúťky? *Zavrčala cez zaťaté zuby celkom ovládnutá emóciami. Takto silné pocity v nej dokázal vyvolať len on - nikto iný. Potom len zaťala zuby a mračila sa.* Čo ma je po tom, koľko si videl nahých žien? Ja nie som nejaká kurva ani výstavný kus! Nemôžeš ma z toho proste vynechať? Z týchto tvojich detinských hier?! *Hovorila tichým hlasom aby ich nepočul niekto na chodbe či vedľa v miestnosti na rozdiel od neho - ona si ešte chcela zachovať nejakú hrdosť. Ako to povedala pokúsila sa zdvihnúť ruku a chytiť náhrdelník keď si nedával pozor.* Sto krát radšej by som šla do kúpele s hordou barbarov či všetkými prostitútmi čo tu žijú než s tebou! *Povedala to a nemyslela na následky, nechcela mu jednoducho dopriať pocit, že nad ňou vyhral. Už nie - nie znova. Mala totiž pocit, že všetci naokolo pred ním skláňajú hlavu - musel sa už nájsť niekto kto sa mu postaví a kto nebude len ticho trpieť jeho rozmary. Zdalo sa, že ten niekto bude Auriel.*

Pravda, v tejto miestnosti jediný had som ja. *Zodvihol ramená s úsmevom na perách. Calore bol taký, lebo si to toto mesto vyžadovalo a ona bola neškodná, navyše niekto, koho poznal jeho otec, poznal jej otca a vedel, že skôr či neskôr si ju k sebe zavolá s dosť výhodnou ponukou - pre ňu. Calov názor ho nebude zaujímať, ako keby jeho syn nikdy nebol, preto jej to nehodlal dať všetko zadarmo. Aj keď vedel, že dievča o ničom netuší. Netuší s kým má tu česť, kto je muž, Calov brat, ktorého si obľúbila. Nevie nič. Kiež by jej tá nevedomosť mohla trvať večne, ale nebude a dni, čas kedy ju mohol trápiť, kedy ju mohol učiť, že toto mesto... že mala doteraz jedno veľké šťastie a to, čo všetko zažila bolo nič oproti tomu, čo ju tu ešte stretne. Dobrým príkladom bol aj Roberto, ktorý bol na nerozpoznanie od muža, čo sem prišiel. Prešiel si sračkami, rovnako ako Cal, či jeho dvaja mladší súrodenci. Patril mi od momentu, čo som ho zobral. *Odsekol jej. Bol jeho v momente, čo ho zabil, mohol ho hodiť do truhlice a nechať ho tam, rovnako s ďalšími vecami, čo vzal svojim obetiam. Ale neurobil to, nosil ho pri sebe a čakal kedy im Morana znovu spletie cesty.* Si blbá? Nejde mi o to, ide mi o to, že to ty budeš razom v miestnosti kde budú nahí muži a ženy. *Zasmial sa. To ona bude tá, čo sa dostane do spoločnej kúpele s ostatnými. Nie on, aj keby sa on dostal, nevadilo mu to, ale čo ona? Prežila by to? Nemyslel si. Náhle sa však zasmial. Nad jej slovami. Nad tým, čo vypustila z úst. Stokrát s horou barbarov. Dobre.  V jeho očiach sa zablysol chlad. Vražedná aura z neho razom vystúpila, ako by stratil nad sebou kontrolu. Možno aj stratil. Nedržal sa späť. Auri mohlo byť jasné, že stojí pred niekym, kto zabíjal na bez zaváhania oka, kto vzal mnoho životov a ešte ich mnoho vezme. Mrazivý chlad, plný krvilačnosti. Náhrdelník dal bokom, mimo jej dosah.* Dobre, horda barbarov nebude problém. Náhodou to miesto nie je ani tak ďaleko, aby som tam teraz s tebou nedošiel. *Znovu sa zasmial. Jej slová... nasrali ho viac než si myslel. Ale dobre. Teraz myslel len na jej dobro, ale očividne dievča nevedelo o čom rozpráva. Chcel sa po nej nadrapnuť, ani si nevšimol, že sa dvere otvorili, vonku bola tma, bariéra vonku bola, nikto bez špeciálneho predmetu dnu nevošiel. Sám bol tak zabratý do svojich citov a túžby ju za nimi odtiahnúť, že si nevšimol temného elfa, ktorý jej chytil a skôr než sa nazdal i spacifikoval.* Pán Zane, nádych výdych. Nenuďte ma porozprávať vášmu otcovi, že ste nad sebou stratil kontrolu. *Hlas znel pokojne, temný elf skrýval svoju tvár pod šatkou, no jeho sivé oči boli vidieť.* Čo myslíte, že by sa stalo, ak by sa to dozvedel? Hlavne, že sa jeho syn zdržuje na mieste ako je toto. *Bola to jasná vyhrážka, ktorú mohla pochopiť aj Auri. Cal sa však ako lusknutím prsta upokojil, jeho vražedná aura zmizla. Mlčal, nič mu na to nepovedal.* Jednu vec by sme mali. *Temný elf jej pustil a prešiel k dievčine.* Slečna Ar-Feiniel, vyvarujte sa prosím v budúcnosti dráždení tohto muža. Skutočne nie je niekto, koho by som mohol viackrát zastaviť. *Povedal jej a uklonil sa.* Som Leon, podradený Moreleta Zane, otca Caloreho Zane, ktorý by sa s vami rád stretol. To isté platí aj pre vás, pán Zane. Žiada si vás všetkých. *Prehlásil. Možnosť sa konečne stretnúť s mužom, ktorý poznal jej otca, jej matku a i ju.* Len cekni a nedožiješ sa rána, Leon. *Čarodej sa zhlboka nadýchol a vydýchol, bola to vyhrážka. Obaja muži očividne nevedeli nič lepšie, než sa vyhrážať tomu druhému.*

*S jej slovami o tom, že je had súhlasil, čo ju na moment zaskočilo, no okrem toho, že rýchlejšie zažmurkala to na sebe nedala nijako znať. Odsekol jej, že mu ten medailón patril odkedy si ho vzal a ona po týchto jeho slovách len nahnevane prižmúrila oči.* Daj mi ho! Nesiahaj na neho svojimi špinavými rukami! *Hlas mala rozkazovačný, no stále takmer šepkala. Nekričala, no bola dôrazná a hoci sa snažila vziať mu ho - bola oproti Calovi nízka a tak sa jej proste nepodarilo ten strieborný šperk uchmatnúť. Calore sa strašidelne zasmial nad tým čo povedala, že s ním do lázne nikdy dobrovoľne nepôjde a jeho výraz sa zmenil, potemnel a ona zostala stáť na mieste - už sa nepokúšala vziať mu Castielov medailón. Atmosféra sa zrazu v miestnosti zmenila a napadlo jej, že to asi prehnala. V hneve si nedávala pozor na ústa a mohla vidieť na Caloreho výraze, že sa ju za jej opovážlivosť chystá strestať. Auriel však bola hrdá - a tak len trucovito zdvihla bradu a opätovala mu pohľad so všetkou odvahou, ktorú v sebe našla. Keď Cal povedal, že vie o horde barbarov a, že ju tam vezme - zaťala zuby, dych sa jej mimovoľne zrýchlil no ani len nežmurkla. Bola tvrdohlavá a rozhodne pred ním nepadne na kolená, nebude prosiť, nebude brať svoje slová späť. Bola pripravená bojovať ak by ju chcel skutočne niekam odviesť. Bola pripravená kričať, hrýzť, kopať - proste nemala v pláne vzdať sa mu bez boja. Zdvihol ruku - pravdepodobne s cieľom ju zdrapiť. V tomto momente nevnímala okolie - bola paralyzovaná jeho zlatými očami, jeho úškrnom - bol nebezpečný, jedovatý had a ona ho dráždila bosou nohou. Skôr než by sa jej však čo i len dotkol - v miestnosti už neboli sami. Nejaký muž, temný elf, chytil ruku, ktorou chcel na ňu Cal siahnuť a pohrozil mu aby tak nerobil. Auriel sa na neho zmätene pozrela, nepoznala ho, nebol dôvod prečo by jej pomáhal a hlavne ... toto bolo prvý krát čo niekoho videla Caloremu oponovať (Ak neráta Rydela). Šokovane vytreštila oči a vypočula si správu, ktorú jej prišiel tento posol povedať. Naprázdno preglgla, netušila ako mohol Leon vedieť kde sa nachádza a zostala trochu zahanbená. Muž, ktorý bol priateľ jej otca vedel, že je aktuálne v nevestinci .... toto nebolo miesto kde by sa mala zdržovať o nič viac než Cal - teda minimálne z pohľadu jeho otca Moreleta. Auri mala v tej chvíli na srdci asi tak tisíc otázok, no celá táto chvíľa jej prišla tak šialená, že dokázala len mlčky pozerať na temného elfa, ktorý ju práve zachránil pred trýznením od Caloreho. Cal Leonovi pohrozil, že sa nedožije rána a Auri na prázdno preglgla a akoby odignorovala Caloreho chovanie.* Ďakujem Leon. *Odvetila a v jej hlase sa jasne odzrkadľovalo, že mu neďakovala len za to, že jej odovzdal správu od jeho pána ale hlavne mu ďakovala za to, že "umravnil" Caloreho a - vlastne ju zachránil pred nepekným osudom.* Kedy a kde sa chce s nami stretnúť? *Opýtala sa ho trošku nedočkavo - predsa po tomto už nejaký čas túžila. Chcela Moreleta spoznať, dokonca žiadala Rydela aby sa to pokúsil zariadiť.* "Možno sa mu to podarilo! Možno .. možno poslal otcovi správu a vďaka tomu teraz prišiel Leon." *Napadlo jej a podvedome sa dotkla svojho strieborného medailónu v ktorom mala ukrytý prívesok vlka od Rydela.*

*Záchrana prišla na poslednú chvíľu. Čoraz viac z neho bola cítiť vražedná aura, chcel ju zaviesť za banditmi, chcel ju... chcel jej urobi aj niečo viac. Nechať nech sa s ňou pohrajú a potom... potom ju zabiť. Jej ústa, nevymáchané, na ktoré si skutočne nevedela dať pozor, nevedela s kým má tu česť, nevedela pred ktorým stojí, chcel jej to tak moc ukázať, tak veľmi chcel, aby tiekla jej krv priamo pred ním vďaka jeho rukám. Tak veľmi ju chcel teraz vidieť trpieť... chcel vidieť ako veľmi jej ten výraz vzdoru zostane keď sa postaví pred barbarov. Chcel to tak veľmi... tak veľmi... ale prišla záchrana v podobe Leona. Otcovho psíka. Bol to už postarší temný elf, cez to však mladý, predsa len sličný to mali inak. Zachránil ju, keď Caloreho spacifikoval, keď ho chytil a dostal naspäť pod kontrolu. Už to bola doba, čo naposledy skutočne stratil kontrolu nad sebou. Zhlboka sa nadýchol, keď ho zastavil, keď si znovu uvedomil kde je, a že jeho auru muselo byť cítiť aj mimo tejto miestnosti a možno aj jeho dcéra. Tiež mu bolo jasné jednu vec, keď tu bol on, jeho otec musel o všetkom vedieť už dlhú dobu. Vedel, kde Auri hľadať, kde ju nájsť. Vedel teda aj o Nyrinn... možno ani nie celkovo priamo o nej, možno to vedel len Leon, predsa len, ten by ho nenabonzoval len tak.* Obávam sa však, že tak skoro to nebude. Až skončia tieto časy zimného slnovratu, ešte potom pár týždňov pán Zane nebude môcť. Mladý pán Rydel Zane robil všetko, čo mohol, no toto je jeho najbližší voľný čas. *Povedal jej. Kto by to len povedal, muž, o ktorom roky nebolo nič počuť, čo sa ukázal až potom, čo vzniklo veľké halo okolo cechu znovu po niekoľkých rokoch, je stále zaneprázdnený. Čím, to nikto nevie. Kde sa ukrýva, to tiež.* Takže to znamená, že tu zostane... Budeš tu tiež, Leon? *Svoje zlaté oči uprel na temného elfa, zatiaľ čo si vytiahol si cigaretu a zapálil. Potiahol si z nej a vydýchol štipľavý dym.* Obávam sa, že nemôžem. Verím však, že ak mladý pán Calore nebude zbytočne provokovať, to isté aj slečna Ar-Feiniel. Mladý pán Zane je možno had, ale nie preto, lebo by mal na výber. *Tvár mal zakrytú, takže nebol jeho lišiacky úsmev.* Keď príde čas, prídem po vás slečna Ar-Feiniel. Teraz ma však musíte ospravedlniť. *Uklonil sa jej, rozprával s ňou ako so šľachtičnou, predsa len ňou bola. Otočil sa a odišiel tak ako prišiel. Ešte predtým však dodal:* Nepozabíjajte sa tu. *Calore sa na ňu nepozrel, svoju pozornosť venoval len cigarete a prívesku.* Hej. *Prehovoril k nej nakoniec a keď sa k nemu otočila, hodil jej ho.*

*Podarilo sa jej Caloreho neskutočne vytočiť - keď sa na ňu pozeral ... takmer si v jeho očiach mohla prečítať úplne všetky temné zámery, ktoré s ňou chcel a hodlal spraviť. Vedela, že s tými barbami neblafuje, proste to vedela a nohy sa jej od strachu začali chvieť. Napriek tomu však odhodlane stála na mieste a neuhla pohľadom, nesklonila pred ním tvár, neprosila o milosť - neurobila nič z toho po čom túžil a čo od nej chcel. Neurobila nič čo by ho potešilo a utvrdilo v tom, že má nad ňou moc.. hoci povedzme si úprimne, nebola práve vo výhodnej pozícii. To však nevedela, nepoznala všetky riziká, ktorým v tejto chvíli čelila ... pretože keby Auriel vedela s kým má to dočinenie, chovala by sa .. umiernenejšie, no nič z toho bohužiaľ nevedela. Mala len nejasnú predstavu z toho čo jej prezradil Rydel a z toho čo sama vypozorovala - ako sa okolo Caloreho ľudia chovali. Našťastie sa tu ale objavil ten záhadný posol, ešte záhadnejšieho muža, starého priateľa jej otca. Auriel sa na Leona dívala ako na zázrak.. choval sa ku nej s úctou ako ku šľachtičnej, hoci tu pred ním stála odetá ako žena ľahkých mravov. Bola z toho rozhodená, už takmer zabudla na to aké to je keď sa ku nej ľudia takto chovali.... a keď ten temný elf povedal Rydelove meno - obe ruky si priložila na hruď čo mohlo pôsobiť ako, že sa chytá za srdce, no pravda bola, že sa dotkla náhrdelníka a myslela na prívesok od neho - s vďakou si predstavila Rydela a uvedomila si, že ju v podstate zachránil znovu a to tu ani osobne nebol. Keby sa nesnažil dohodnúť stretnutie o ktoré ho požiadala, Leon by sem neprišiel a nezastavil by Caloreho.* "Neviem či je to tým príveskom, no skutočne som bola ochránená." *Uvedomila si a na perách sa jej nevedomky na moment objavil slabý, vďačný úsmev. Srdce jej ešte stále prudko bilo, nebola zvyknutá čeliť toľkej nenávisti a takým hrozbám akým ju vystavoval Cal. Opäť na ňu začala ísť panika, keď sa Leon chystal odísť, to už si ale Calore zapálil cigaretu a vyzeral byť pokojnejší. Leon ich požiadal o to nech sa tu nepozabíjajú a ... zhodou okolnosti to boli rovnaké slová aké použila aj Calova dcéra keď predtým odišla. Auri napadlo, že Leon o tom vedel o všetkom a preto to povedal. Vedel o tom, že Caloreho poranila na ruke ona, že ich ošetrila práve Nyrinn ... a div tam kvôli tomu Auriel nezostala stáť s otvorenými ústami. Nevedela ako by to mohlo byť možné, no tak nejako cítila, že to Leon všetko proste vedel. Cal však len takmer apaticky pritakal a nevyzeral byť tými slovami rozhodený - bolo to skoro ako keby mu už došlo už skôr, že Leon o tom všetkom vie a zachoval ľadový pokoj. Auri sa pokúsila tváriť pokojne a statočne tiež, no padla jej sánka keď jej napokon Calore hodil medailón, ktorý chcela. Toto bolo snáď ešte nečakanejšie než to, že sa tu objavil ten temný elf...bolo to nečakanejšie než keď vpadla cez okno do orgií práve Caloreho ... proste nečakanejšie než celý tento bláznivý deň. Medailón ktorý jej hodil chytila a držala ho pred sebou v dlaniach.. ani si neuvedomila, že sa jej trasú, že sa celá chveje a tak ich rýchlo dala za chrbát kde si v dlaniach ukryla aj medailón.* Vďaka. *Povedala napokon a naprázdno preglgla. Snažila sa zachovať dekórum - ako keby sa jej práve Cal pred chvíľkou nesnažil odviesť za barbarmi, ktorí by ju pravdepodobne znásilnili.. ako keby ju nechcel ponížiť či niečo horšie.*

*Potiahol si znovu z cigarety. Premýšľal. Hneď potom čo hodil prívesok Auri premýšľal ako veľmi v nebezpečí je jeho rodina. Jeho dcéra, jeho žena... na jeho tvári bol vidieť skutočný ustaraný výraz. Bál sa. Vedel o nich už otec? Pár rokov mu povedal, že to bude on, čo mu privedie ženu a v noc, kedy sa vrátil potom, čo zničil bratstvo Morany si jej zobral bokom a rozprával o tom. Že mu niekoho vyberie, kto bude dosahovať mena Zane. V Desperosu to meno... síce nič neznamenalo nič vonku v uliciach... ale stále to bolo veľké meno, pretože rod Zane viedol cech a aj ho viesť bude. Nervózne začal poklepávať nohou, keď dofajčil cigaretu, zapálil si hneď ďalšiu.* Kurva. *Dal si tvár do dlaní, potom sa pozrel na Auri. Po jeho vražednej túžbe, to všetko bolo preč, zostala len nervozia a strach o jeho rodinu. No nakoniec sa zhlboka nadýchol, ten strach, tá nervozita zmizla preč, nezostalo ani stôp.* Never tomu elfovi ani nos medzi očami. Väčšinou sú blbí, ale tento zo mňa urobil hada. *Postavil sa a šiel pomaly ku dverám.* Táto izba bude tvoja, nikto iný sem nepôjde. Vybavím ti kúpel, kde budeš sama a nikto sem za celú dobu okrem Nyrinn. *Povedal jej a dvere otvoril. Momentálne sa potreboval psychicky pripraviť na na najhoršie. Nehral to, nemal prečo. Teraz skutočne rozhodovalo o tom, či otec o jeho rodine vie alebo nie. Možno toto stretnutie, jeho a Auriho bude stáť jeho dcéru a ženu život.*

*Calore po Leonovom odchode vyzeral byť neskutočne rozhodený. Ľadový pokoj mal len kým tam bol elf s nimi. Zrazu už sa nehral, nemal náladu na nič - bol vážny. Zvažovala či sa predsa len neobával o svoju dcéru a ženu, o svoju rodinu. Keď zanadával a schoval si tvár v dlaniach - opäť v ňom videla toho Caloreho, ktorým bol v blízkosti jeho dcérky. Potom čo sa na ňu pozrel, už v jeho pohľade nervozita nebola. Varoval ju pred tým poslom, pred temným elfom Leonom a Auriel sa nesnažila zakryť svoj zmätok, ktorý zostal vpísaný v jej tvári po tom čo jej prezradil, že to on, Leon, z neho urobil hada. Bola zvedavá, no neodvážila sa ho opýtať na detaily ani na vysvetlenie jeho temných slov. Postavil sa z postele, no Auriel zostala stáť na mieste - len ho mlčky sledovala s vytreštenými očami. Jej výraz mu mohol pripomenúť ich prvé stretnutie v lázňach, z nejakého dôvodu jej v tomto stave naháňal ešte väčší strach. Nepôsobil už ako grázel, tyran - naopak vyzeral že premýšľa, že zvažuje každý ďalší krok a už jej bolo naozaj jasné, že táto zmena sa musí týkať strachu o jeho rodinu. Spomenula si na slová jej učiteľa filozofie, ktorý jej hovoril, že v živote by sme sa mali báť len troch vecí: Búrky na mori, bezmesačnej oblohy a strachu múdreho muža. Po jeho ďalších slovách bola ešte viac šokovaná než predtým a keď odišiel a zavrel za sebou dvere - neveriacky sa posadila do kresla.* Vďaka. *Zopakovala chvíľku predtým než opustil miestnosť. Bola úplne roztrasená z toho čo všetko sa udialo za tých pár hodín. Svoje slová však Calore dodržal.. počas jej pobytu v tejto izbe ju nikto neohrozoval ani neobťažoval. Kúpeľ si mohla vždy dopriať vždy osamote a navštevovala ju len jeho dcéra........ a teda ešte Shae, ktorá za ňou prišla deň na to. Auriel Shae upútala keď vpadla do izby uprostred orgií, ktorým sa spolu s ostatnými prostitútmi oddávala. Keď Shae a všetci ostatní vedeli, že tu to dievča zostalo do konca slnovratu a, že bola dokonca "pod ochranou" hlavného investora tohto nevestinca. Vyvolalo to vlnu zvedavosti.. no len Shae bola natoľko odvážna aby skúsila zistiť viac a s Auriel sa ku prekvapeniu oboch z nich stali priateľky.*