Přístaviště

*Očividne Logan nemal o svojich spoločníkoch vysokú mienku, stále to však nevysvetľovalo prečo tam zavolal práve ich. Keď z tej ich malej prestrelky vyplynulo, že mal Castiel nejaký takýto bizarný plán - musela sa veľmi snažiť aby nad tou hlúposťou neprevrátila oči a len si na moment zakryla časť čela rukou (*facepalm*). Potom sa však vystrela keď ich hostiteľ pokračoval v rozprávání.* Ako Vám v tom máme pomôcť my? Aby ste sa porozprávali s bohyňou? *Trošku sa zamračila.* Ku bohyni smrti vedie jedna priama cesta ak sa nemýlim. *Podotkla bystro a potom keď povedal, že sa chce porozprávať o niečom inom - diabolsky sa pousmial. Jeho výraz sa jej nepáčil a očividne ani Castielovi, ktorý sa postavil zo stoličky a vyzval aj ju aby sa postavila tiež a aby šli preč.* Cas, upokoj sa prosím len sa zhovárame. *Napomenula ho, no to už si ku nej prisadol nejaký muž a natiahol ku nej ruku. Zmätene sa na neho pozrela - nevedela či jej chce tiež len pobozkať ruku na pozdrav alebo o čo mu ide, no Cas konal impulzívne, tomu chlapovi ruku chytil a bolo počuť hlasné zapraskanie. Len hádala, že mu zlomil niekoľko prstov.* Castiel! *Napomenula ho trochu vydeseným hlasom, netušila kde sa podel jeho plán: "Nezkoušet je provokovat, chceme jen vědět co chtějí to je vše." ... no rozhodne sa podľa neho Castiel nechoval. Čo ju ale zaskočilo viac bolo keď po tom mužovi z bratrstva Logan hodil dýku, ktorá sa mu zabodla rovno medzi oči. Na tvár Auriel dopadlo pár kvapiek krvi predtým, než hlava toho muža klesla na prázdny tanier, ktorý bol prestretý vedľa nej. V tej chvíli sa zodvihla od stola aj ona a skutočne chcela odísť. Veď tomu mužovi nevadilo vraždiť vlastných "bratov" z rádu... ani pri tom nežmurkol a chce od nich aby mu robili v meste špiónov? Bola pohoršená.* Oči a uši? Čo tak ústa? Chcem totiž vracať. *Auriel bola z toho všetkého v šoku.* Čo to bolo za muža, prečo sa ma chcel dotknúť a prečo ste ho zabili keď to tu nevediete?! *Nerozumela, no stále nekričala - hovorila jasným hlasom a bolo cítiť, že potrebuje odpovede, stále sa tvárila rovnako neohrozene ako keď sem prišla, no bola vydesená z toho čo sa tu deje.*

Castiel Morningstar:
*Logan se stále jen usmíval a na to jak by si mohl popovídat s Moranou nijak neodpověděl, později když Castiel zapomněl na své plány a začalo pracovat jeho intuice se jen postavil před Auriel tak, že kdyby někdo chtěl něco udělat musel by nejdříve přes něj. * Uklidněte se. Co by jste radši ? Aby na vás sahal svýma prackama ? Berte to jako menší službu.  *Když, ale řekla, že se ji chce zvracet Logan silně praštil do stolu a prudce vstal.* Takže si tu sedněte na ty své pr*ele a neprovokujte mě už ! *Zakřičel a to se samozřejmě Castielovi nelíbilo už vůbec. Ton Logana už nebyl ten klidný co předtím, jeho obličej též už nebyl tak přátelský doslova jako by se otočil a 180 stupňů. * To by stačilo Logana. *Otevřeli se dveře a dovnitř vešel muž, který měl trochu jinačí masku než ostatní, měl ji pozlacenou. Byl opravdu slušně oblečený a u pasu měl meč. (Vzhled) . Co bylo ,ale nejzajímavější je to, že Logan se prakticky okamžitě uklidnil. * Doufám, že vás Logan moc neobtěžoval. *Došel až k židli, kde původně seděl Logan, poté ukázal na tu mrtvolu a Logan s tím druhým ji pouze odnesli.* Omluvte ho je to horká hlava. Takže začneme znovu. Já jsem pro vás poslal. Já to tu vedu a semnou budete vést tuto konverzaci. Pokud chcete odejděte necháme vás jít. Pokud nechcete sedněte si a vyslechněte mě. *Samozřejmě, že Castiel chtěl odejít a proto lehce zatáhl Auriel za ruku, z tohohle neměl už vůbec dobrej pocit. Ten muž měl neuvěřitelně klidný ton až z toho šel mráz po zádech, i jeho pohyby ta ladnost a klid. Určitě dříve byl nějaký šlechtic nebo něco..tedy to se dalo aspoň tak nějak tipnout.* Takže máte tedy na výběr odejít a být si nejistí nebo zůstat a vyslechnout mě. Vyberte si. *Castiel více méně trval na tom, aby odešli, ale tak fungovalo to, že chtěl ochránit Auriel. To pro něj bylo na první místě .* Pokud semnou budete souhlasit budete mít mé slovo, že budete mít i teplé jídlo, oblečení, střechu nad hlavou a ochranu.

*Auriel na Logana nechápavo pozerala.* "Mám to brať ako službu a byť zaviazaná niekomu ako je on?! Tak to pekne ďakujem!" *V očiach si mohol prečítať jej odpor voči tomu čo spravil, potom na nich začal vrieskať čo spôsobilo len to, že Auri odsunula stoličku a odstúpila od stola - otočila sa ku dverám čelom s tým, že proste odíde pretože takéto chovanie bolo pre ňu jednoducho neakceptovateľné. Takmer však narazila na ďalšieho muža, ktorý vošiel do miestnosti a umravnil Logana jednou vetou. Mal zlatú masku a celkovo pôsobil ako nejaký šľachtic čo Auriel zaujalo, no na jeho slovách sa musela trochu zasmiať. Bolo to absurdné - všetko to čo sa tu dialo, najme keď ten muž povedal, že to on po nich poslal, že on to tam vedie a, že s ním budú viesť konverzáciu.* A vy ste kto? *Opýtala sa Auri zmätene a potláčala chuť naliať si pohár vína. Napadlo jej, že s trochou alkoholu v tele by jej toto všetko možno začínalo dávať nejaký zmysel. Napokon len trochu mykla plecom, začínala byť z toho celého šialenstva unavená.*Ten impulzívny muž, Logan tvrdil, že sa chce rozprávať s Moranou, že chce aby sme boli jeho oči a uši. Je to ten dôvod prečo ste nás sem pozvali? Robíte nábor nových členov? Keď sme už tu, povedzte nám prečo ste nás sem zavolali. *Vyzvala ho odvážnejšie než sa v tej chvíli naozaj cítila. Jej hlas sa jej netriasol, stále pôsobila veľmi noblesne a to aj napriek tomu, že pred pár minútami vedľa nej zomrel človek. Toto mesto na ňu nemalo dobrý vplyv.*

Castiel Morningstar:
*Castiel znovu jen lehce zatřásl Aurielinou rukou, že by měli odejít. Ovšem ten muž, který právě dorazil se jen lehce usadil tam, kde seděl Logan a díval se ji přes masku přímo do očí.* Ten muž, ztratil někoho opravdu blízkého koho miloval. Myslí si, že ji přivede zpět k životu. Než přišel sem, zavraždil dvacet lidí. Myslíte si, že by jste chtěli tohohle muže nechat běhat jen tak po ulicích ? Lepší je, když zabije někoho kdo už nemá více méně šanci než ho pustit z vodítka úplně. Své jméno vám z dobrých důvodu neřeknu, zatím tedy ne. *Nechtěl, aby s Loganem soucítili, ale aby pochopili proč říkal to co říkal.* Každopádně jsi chytrá holka a samozřejmě, že by jsi se nám hodila. Každopádně co takhle skončit tuhle falešnou hru, budu upřímný jen pokud budete upřímný i vy a uklidníte se. Proto sedněte si prosím. *Ukázal opět na dvě židle, které byli volné. Ať už si sedli nebo ne pokračoval by dál.* Po čem nejvíce toužíte má lady ? Utéct ? Vdát se ?   *Začal se vyptávat.* Každý něco potřebuje a každý potřebuje pomoct. A co si budeme samy jste zabili jednoho z mých můžu ať už po vás šel nebo ne. Jste mi to dlužní.  *Stále mluvil tak nějak ledově klidně a pozoroval celou dobu Auriel, dokonce i vyloženě mluvit jen s Auriel, na Castiela se ani na vteřinu nepodíval.* Pokud se nemůžete rozhodnout můžeme to rozhodnout i jinak. Tvůj ochránce proti mému. Pokud tvůj vyhraje nebudete nic dlužní. Pokud prohraje. Oba se k nám přidáte ať chcete nebo ne. *Ruce si dal před sebe a díval se stále Auriel přes masku přímo do očí.*

*Auriel si povzdychla sadla si na stoličku po tom čo si vypočula Loganov príbeh, no nebola dojatá, skôr znepokojená. Dávať vrahovy prívlastky ako romantickému hrdinovi - to sa jej nepáčilo. Nechala toho muža všetko povedať. Všetko od tej falošnej hry až po to, že jej pomôže vydať sa. Pri tej časti sa neudržala a trochu sa zasmiala. Naliala si z džbánu do čaše červené víno, no nenapila sa.* "Hovorí o úprimnosti a pri tom tu sedí v maske a ani nám neprezradí svoje meno." *Pomyslela si a zhlboka sa nadýchla.* Mám byť úprimná? *Opýtala trošku vyzývavým hlasom. Nakoľko jeho posledné slová - predstava, že by mal za ňu Castiel bojovať to ju vytočilo do biela. Strach, nervozitu, šok, zmätok - všetky tie pocity v nej vystriedal hnev, ktorý jej dodal odvahu a prebudil v nej niečo temné, niečo o čom doteraz netušila, že v sebe má. Oči jej planuli a stále mala v tvári rovnako sebavedomý výraz. On mal svoju masku, ona zase svoju, kým ju sám nezahodí - nemá dôvod spraviť to isté.* Zabíjať ľudí v mene lásky mi nepríde ušľachtilejšie o nič viac než zabíjať nevinných, chorých, starých ľudí v mene Morany. *Ako to povedala vzala si čašu s červeným vínom do ľavej ruky. S čašou v ruke a s džbánom v pravej ruke kráčala smerom ku maskovanému mužovi. Kráčala sebavedomo, ladne - ako keby vchádzala do honosného sálu na bál, nie ako keby kráčala oproti mužovi, ktorí v meste rozsieva smrť.* Keby som povedala, že sa chcem vydať, našli by ste mi ženícha? *Prehovorila trochu pobaveným hlasom a naliala tomu mužovi víno do čaše tiež. Potom položila džbán na stôl a oprela sa o operadlo stoličky vedľa nej. Samozrejme ak by sa nenapil, znamenalo by to, že môže byť otrávené a teda by sa nenapila tiež. Presne preto urobila to čo urobila.* Ako by ste si našu spoluprácu predstavovali? Ak si myslíte, že budem chodiť po meste a vo vašom mene zabíjať nevinných ľudí... po boku nejakého šialenca ako je Logan, musím tú ponuku na spoluprácu odmietnuť. A nemyslím, že by sme vám niečo dlhovali. Veď koniec koncov, priniesli sme smrťou vášho člena len obetu Morane, život za život - smrť za smrť. Na to by sme si mohli pripiť. *Nahla hlavu jemne na stranu a trošku vyzývavo sa usmiala.* Bol to slabý článok keď ho dokázalo zabiť mladé neozbrojené dievča. Vlastne si myslím, že som vám ty prejavila službu. Reťaz je tak silná ako jej najslabší článok. Nemyslíte? Ja som ten článok odstránila - tak to máte radi. *Skoro ako keby to ani nebola ona sršalo z nej sebavedomie a chladná logika. Rozhodne sa zmenila, už to nebolo to bojazlivé dievčatko, ktoré nedokázalo vysloviť to čo si myslí nahlas. Už neskláňala hlavu, neplnila slepo príkazy. Tak ako povedal tento muž - bola bystrá a vedela hrať túto hru veľmi dobre aj keď bola ešte mladá. Možno jej to dávalo dokonca výhodu lebo ju pre jej krásnu tváričku podceňovali.* Pred chvíľou som videla ako Logan zabil jedného z vašich radov len preto lebo sa ma chcel dotknúť a nijako ste ho nepotrestali. *Poukázala tým na fakt, že im asi až tak na ich členoch nezáleží a teda nevidí dôvod prečo by malo záležať na tom, že jedného z nich sama zabila.*

Castiel Morningstar:
*Nelíbilo se mu, že Auriel vypadala tak bezstarostně a vcelku drsně i mluvila. Když donesla to víno dokonce i trochu vystartoval protože se bál, že ji ten muž něco udělá. Ten si ovšem skleničku s pitím vzal, ale prozatím se nenapil.* Chytrý tah, sundat mi masku a tím pádem vědět jak vypadám. Ovšem s tím co říkáte nesouhlasím. *Zvedl se a otočil se zády, kdy si lehce nadzvedl masku a skleničku vypil. Poté si masku položil ji na stůl a . * Tady ten by vám to mohl určitě říct. *Mrkl na Castiela.* Věřím tomu, že kdybych se vás dotkl, pokusí se mě zabít bez mrknutí oka. * Pomalu procházel okolo stolu až dokud nepřišel k Auriel, která tam seděla.* Je opravdu zajímavé jak skrýváte svůj strach za hůmorem. Jak si hrajete na odvážné, ale přitom odvážní nejste. *Stále byl až ledově klidný. Mezitím Castiel přišel přímo za Auriel, kdy čekal pokud se ji opravdu tento muž dotkne, že by zasáhl.* Život za život správně jste to řekla má lady. Problém je, že jeden život mi dluží Logan a ten druhý život mi dlužíte vy. *Vzápětí udeřil velice silně Castiela až ho prakticky odrazil několik metrů do nejbližšího sloupu o, který se zastavil a snažil se popadnout dech. Muž poté kousek ustoupil a otřel si ruce o menší kapesník.* Jestli se půjdete za ním bude to pro něj horší, jestli mě nebudete poslouchat a brát vážně bude to horší. Tady budete sedět .Rozumíte mi má lady ?! *Jeho ton se změnil, stále byl ledově klidný, ale zároveň skutečně temný a bylo poznat, že asi nemá moc trpělivost.* Takže si přestaňme spolu hrát. A začneme spolu. *Klidně se nadechl a vydechl.* Takže....po čem toužíte nejvíce má Lady *Pousmál se a přilil ji do skleničky víno. Mezitím Castiel samozřejmě se pokoušel tak nějak zvednout ze země, byla to docela velká rána, takže bylo jasné, že to chvilku potrvá než se zmátoří.*

*Trošku si nervózne zahryzla do pery keď jej nevyšiel jej malý trik a ten muž si nezložil masku pred ňou. Sedela na stoličke s vystretým chrbtom a hrdo zdvihnutou bradou keď sa posmieval jej strachu, ktorý skrývala za humor.* Myslím, že na viac vecí nemáme rovnaký názor, pane. Strach je jedným z nich. *Pousmiala sa a znela odvážne, no potom čo udrel Castiela sa Auri prudko otočila a zamračila sa na neho. Nebola vydesená, bola pobúrená takým buranským chovaním.* O čo vám ide!? Chcete mňa, to ja Vám predsa dlhujem život podľa tej vašej zvrátenej logiky, nechajte môjho spoločníka na pokoji. *Stále nekričala, ovládala sa, no zároveň znela dosť panovačne. Auriel si ešte neuvedomovala aký nebezpečný človek pred ňou stojí, chcela sa postaviť a ísť za Castielom, no ten muž ju varoval, že to robiť nemá a dolial jej do čaše víno, ktorého sa ešte stále nedotkla. V podstate ju zablokoval vlastným telom, takže bola nútená zostať sedieť na mieste.* A keď odmietnem poslušne sedieť a plniť vaše rozmary? *Opýtala sa, vzala čašu s vínom a prvý krát sa napila. Ani na chvíľu však nespustila pohľad z toho muža. Opäť v nej strach, šok, hrôzu - všetky pocity potlačil hnev, ktorý pociťovala. Keď sa jej opýtal po čom najviac túži venovala mu svoj najlepší očarujúci, sladký úsmev a položila čašu vína naspäť na stôl. Trochu sa ku nemu nahla a stíšila hlas.* Verte mi môj pane, že v tejto chvíli skutočne nechcete počuť po čom túžim. *Pri oslovení "môj pane", dala do hlasu zvláštny podtón. Znelo to zvodne, vyzývavo, ironicky a zastrašujúco zároveň. Urobila to úmyselne keďže ju oslovoval "má lady". Musela pri tom trochu zakloniť hlavu dozadu aby sa mu mohla dívať do očí, ktoré sa skrývali za zlatou maskou. Predsa len sedela a on stál nad ňou. V tomto momente Auri netúžila po ničom inom len aby tento muž a celý ich prekliaty spolok zhorel jasným plameňom.* No trošku úprimnosti vám môžem dožičiť, môj pane. *Opäť na tom oslovení dala rovnaký zvláštny podtón.* Vravíte, že nechcete hrať hry a pri tom sa ukrývate za maskou, chcete moju dôveru a nepoviete mi ani svoje meno. Tvárite sa kultivovane a následne zaútočíte na môjho spoločníka len preto lebo mi chcel byť na blízku. Ponúkate mi splnené želania ako samotný diabol.. a pri tom mi beriete slobodnú vôľu. Jediný v tejto miestnosti kto sa tu na niečo hrá ste vy. *Nekričala, jej vystupovanie bolo stále dokonale v súlade s etiketou, bola bystrá nechcela ho vyprovokovať nejakým neuváženým činom. Opätovala mu pohľad a nemohol v tom jej nájsť ani zrnko strachu - len číru odvahu.*

Castiel Morningstar:
*Stále ležel na zemi a snažil se tak nějak pochytit dech. Mezitím ten muž jen potichu poslouchal Auriel. Dokonce se i pod maskou pousmál když se Auriel napila. Nic v tom však nebylo bylo to čisté kvalitní víno.* Jak jste řekla. Život za život. Pokud odmítnete poslouchat vezmu si zpět jeden život. Pokud mě budete poslouchat nechám vás jít. Taková byla dohoda. Pokud se nechcete samozřejmě přidat, můžete odejít, ale jeden život mi stále dlužíte. A já ho budu chtít zpět. *Odpověděl ji, když ho oslovila můj pane bylo i přes tu masku poznat, že se usmívá a to i poté co mu předložila hodně dobré důvody proč mu nevěří.* Musím uznat, že na to jak jste mladá má Lady tak máte tedy kuráž. *Poté přišel ke Castielovi a lehce mu zvedl hlavu.*   A tohle jsou jen pěšáci. *Ihned hlavu pustil a přešel zpět k Auriel.* Máte určitě pravdu v tom, že si na něco určitě hraju. Každý si na něco hrajeme. Vy si hrajete na vyjednávače, i když na to, že to neděláte zřejmě často máte opravdu odvahu. On by si nejradši zahrál na hrdinu.   *Poté se usadil vedle Auriel.* Masku si nemohu sundat z jednoho prostého důvodu. Co kdyby jste jen tak odešli a poznali mě na ulici ? Zrovna vy by jste měli vědět lépe než kdokoliv jiný, že ukazovat svou tvář je ta nebezpečná hra. *Castiel se mezi tím konečně zvedl a podíval se směrem k Aurie a tomu muži.* Jestli od ní okamžitě neodejdeš. Tak ti tu masku strčím rovnou do řiti. *Ozvalo se sebejistě zpoza nich, byl to podobný ton jaký Castiel měl při treninku a to znamenalo jediné. Oficiálně je v bojovém modě. Muž si toho samozřejmě ihned všiml a pootočil se za Castielem a začal se pod maskou smát.* Musím říct, ten váš pěšák se jen tak nevzdává, že ? Kolik jste za něj zaplatila ? *Opět se lehce zasmál. Tentokrát se plně soustředil na Castiela nebo to mělo tak aspoň vypadat. Pokud by se Auriel pokusila mu masku sundat nebo se ho dotknout ihned by zareagoval tím, že by ji opravdu silně stiskl ruce.*

*Zdroj jej odvahy bol hnev, ktorý prehlušil aj strach, úzkosť a beznádej, ktoré pociťovala.* Hovorte na rovinu prosím, čo si mám pod tým predstaviť? Pod tou poslušnosťou, ktorú odo mňa požadujete?! *Zamračila sa, rozhodne sa nechcela stať živou bábikou v rukách tohto násilného muža.* Čo znamená, že Vás mám počúvať? Nebudem pre vás zabíjať, tak akým spôsobom si teda predstavujete, že vám ten život splatím? Čo by vo vašich očiach vyrovnalo ten dlh o ktorom toľko hovoríte? *Nechcela už žiadne hádanky, chcela aby šiel rovno k veci.* Nemám Vám čo ponúknuť, iba ak by ste sa túžili naučiť tancovať. *Neodpustila si a trošku si rýpla. Nechápala čo by od nej mohol chcieť, prečo práve ona - už od pohľadu nieje bojovník, na ulici by našiel tucet silnejších mužov, ktorí by mu slúžili lepšie a boli by mu verní - nemusel by si ich službu vynucovať ako u nej. Neverila, že by šlo len o to, že jedného z nich zabila.. dokonca by hádala, že ani nepoznal jeho meno. Bola to zámienka? Chce ju využiť inak?!* Čestný človek nemá problém hrdo ukazovať svoju tvár. *Odvetila na jeho slová, no to sa ozval Castiel. Mala neskutočné nutkanie otočiť sa, vstať a ísť za ním, skontrolovať, že je v poriadku, no bála sa, že by z nej odvaha zmizla.* Castiel, mám to pod kontrolou. Upokoj sa prosím. *Hlesla na oko chladným hlasom a napila sa z čaše vína. Možno to toho muža vyprovokuje, možno pobaví tým, že má situáciu pod kontrolou, no nechcela dať najavo viac skutočných pocitov pretože si bola vedomá, že by ich ten muž použil proti nej.*

Castiel Morningstar:
Jsi mladá, krásná. Kdybychom tě vycvičili, přinesla by jsi spoustu životů pro Moranu. Za to, že tě tu ubytujeme, vycvičíme a dáme ti jídlo a k tomu ti odpustím to, že jste zabili jednoho z mých můžu. Myslím si, že to zní jako fajn nabídka. *Odpověděl ji, samozřejmě, že Auriel by se na takového zabijáka hodila přeci jen nikdo by ji nepodezíral, ale zase by byla obklopena spousty muži a cestou sem žádná žena nebyla. Když poukázala na jeho čest opět se jen lehce pootočil na Auriel.* Věř mi holka, že nejčestnější kdo tu byl je Logan, úplně mi ho připomínáte než se z něj stalo to co se stalo. *Pousmál se a opět vstal. Castiel se moc neuklidňoval, i když ho Auriel upozornila, ale stále se držel. Muž s maskou si toho samozřejmě všiml, že by bylo lehčí vyprovokovat Castiela. Dokud se ji ovšem nedotkl nevystartoval. Po chvíli luskl prsty a objevil se v místnosti další muž s maskou zřejmě pouze další pěšák, který něco pošeptal právě danému muži.* Jak moc ti záleží na tvém pěšáku ? *Zeptal se opět velice klidně po tom co mu něco jeho pěšák pošeptal.* Většinou si lidé z vyšší vrstvy ani jména svých vojáků nepamatuji, je to u tebe stejné ? *Z ničehonic změnil téma, bylo vidět, že jemu opravdu pěšáci jsou jedno. Jen je využíval. * A nedívej se na něho. Chci vědět jak moc pod kontrolou to tedy máš. Žil jsem ve vyšší třídě až moc dlouho, abych poznal, že z vás dvou ty zřejmě nerozkazuješ. Takže vedoucí u vás je zřejmě on. Pletu se snad ? *Zeptal se, nebyl si však opravdu jistý kdo je tam ten vedoucí. Auriel se jevila jako ta dominantní a stále si myslel, že je to ona, ale na zároveň si nebyl jistý jestli s ním nehrajou nějakou myšlenkovou hru.* Přestaňte s námi hrát tuhle hru. Pusťte ji a život bude splacený. Nebo mi dejte do ruky meč a splatím ho. . *Castiel opět promluvit až moc sebejistě, ale hlavně měl přimhouřené oči, takže nad něčím dost přemýšlel a u toho se i lehce pousmál. Muž se samozřejmě opět pod maskou usmál.* No vida, dovolí mu to má Lady ? Bojovat ? Nebo stáhne ocas ? *Zeptal se tentokrát velice arogantním tonem.

*Z jeho úst jej neprišli jeho slová ako lichôtky, mala pocit, že všetko to hovorí len preto aby ju vmanipuloval do svojich sietí. Zatvárila sa trochu posmešne keď povedal, že najčestnejší tu je Logan, tomu ak by to bola pravda, tak to by znamenalo, že toto miesto je ešte prehnitejšie a skazenejšie než si myslela. Rozhodne sa ku nim nechcela pridať, hnusil sa jej ich cieľ, zámer - všetko čo robili.* Ja ani on, nikto z nás tu nebude zabíjať a ani bojovať za vaše ideály. *Prehovorila rozhodným hlasom a jeho pokusy o vyprovokovanie nejakej jej reakcie ohľadom pešiaka a toho kto tu velí úplne vypustila - bolo to príliš pod jej úroveň než aby na to reagovala.* Ľudský život nie je vec, nemôžte si ju brať a nakladať s ním ako si zmyslíte. Vy nie ste boh, môj pane a ja naďalej trvám na tom, že vám nič nedlhujem. Toho muža som zabila v sebaobrane, bolo to buď ja alebo on, on chcel spáchať vraždu, zločin. A bol príliš slabý aby svoje pohnútky dotiahol do konca. *Povzdychla si a na moment sa pozrela do stropu keď hľadala vhodné slová na to aby mohla pokračovať.* Pochopila som, že nie pre vás nie je odpoveď. Hovorili ste, že každý po niečom túži, mám pravdu? Čo Vy, môj pane? *Otočila sa aby mu videla do očí a stále dávala na slovách "môj pane" ten dôraz čo predtým.* Po čom túžite vy? Len po smrti? Po moci? Chcete ujsť? Chcete sa oženiť? *Vrátila mu otázky a prižmúrila oči ako keby mala niečo za lubom a chcelo naozaj veľkú dávku sebazaprenia, ovládania sa a odvahy aby to dokázala vysloviť bez toho aby sa jej zatriasol hlas.* Je nejaká.. iná túžba s ktorou by som vám vedela pomôcť a vy by ste zabudli na ten dlh? *Pohľad mala vážny, z jeho pohľadu necítila žiadnu túžby ani chtíč keď sa na ňu díval a preto dúfala, že telesné túžby do potencionálneho návrhu zahrnuté nebudú. Také niečo by musela odmietnuť rovnako ako vraždenie nevinných ľudí.*

Castiel Morningstar:
*Maska se upřeně díval na Auriel.* Máte pravdu má Lady, mě nic nedlužíte, ale dlužíte ten život Moraně, která o něj byla okradena. Ať už v sebeobraně nebo ne. Něco jako zločin v tomhle městě už neexistuje, jestli jste si toho nevšimla. *Odpověděl ji opět dost temně, kdy se ji stále díval do očí a ani nemrkl. Trochu ho, ale překvapila, když se ho zeptala po čem touží. Nečekal, že ona bude silnější protivník v této malé hře, spíše to čekal od Castiela. Ten se, ale držel stále zpátky přeci jen sama Auriel řekla, že to má pod kontrolou proto nic nezkoušel.* Chci ukázat lidem pravdu. Chci, aby lidé věděli, že Morana je jediná kdo nám z tohohle města pomůže. *Castiel se lehce zasekl a podíval se mu též do očí. Líbilo se mu ovšem, že Auriel se jen tak nedá, to měl docela rád. Měl rád když mu někdo oponoval. Pozdějí, ale ukázal na Castiela.* Nechte mi ho tu na celý zbytek dne, vrátím vám ho a dluh bude splacený. *Castiel se jen lehce podíval na Auriel a kývl na ní, kdy poté se otočil ihned na muže.* Chci vaše slovo, že ji poté necháte být. A poté to beru. *Řekl dříve než cokoli co by Auriel mohla říct. Muž se otočil na strážného, který odešel v tu chvíli pryč.* Ptám se tvé paní ne tebe. *Odpověděl muž v masce.* Chci vědět jaké to je mít někoho tak loajálního jako jste vy dva. Sledujeme vás už nějakou dobu, takže víme, že vaše loajalita k tomu druhému je neuvěřitelná. O půlnoci ho budete mít doma a váš dluh bude splacený. Co vy na to ? *Jeho hlas byl opět až příliš chladný na to, aby se z něho cokoliv dokázalo poznat.* Buď to nebo život za život. Vyberte si. Dám vám dvacet minut na rozmyšlení. *Hned poté vyšel ze dveří a zabouchl za sebou.*

*Postavila sa od stola.* S bohyňou si vyrovnám svoje účty sama. *Ako to povedala odstúpila od stola.* Prečo si tu na deň nechcete nechať mňa? To ja vám predsa dlhujem, nie on. Ak ten dlh splatím jedným dňom na tomto mieste v tom prípade to prijímam a zostanem tu ja. *Trochu za zamračila pretože jej bolo jasné, že tu Castiela nečaká nič dobré.* Nepotrebujem aby moje boje za mňa vybojovával niekto iný, preberám zodpovednosť za svoje činy sama. *Povedala vážnym hlasom a pozrela sa na Castiela s odhodlaným výrazom pretože robil presne to čo jej sľúbil, že robiť nebude - zase sa chcel obetovať, opäť pred ňou chcel zavrieť dvere. Odvrátila od neho tvár a pozrela sa na maskovaného muža.* Kým tu budem, môžeme prediskutovať vašu túžbu a aj to ako ďaleko ste sa dostali na ceste k jej splneniu. *Snažila sa vyjednávať.* Nepotrebujem dvadsať minút, on tu za mňa nezostane ani o minútu dlhšie. *Uzavrela napokon, no ten chlap aj tak odišiel a tak sa otočila na Castiela a chcelo to snáď ešte viac sebaovládania aby udržala pokojný hlas a výraz.* Odpusť Castiel, no ... ukradla ti snáď veľká šestka zdravý rozum? *Dala si ruky v bok.* Čo to malo znamenať s tým plánom na hádku? Ďalej to lámanie prstov a teraz toto sebaobetovanie?! Chceli sme sa rozprávať, len rozprávať a zistiť čo chcú, no ty si to nezvládol, vôbec si ma nenechal - keby si nebol tak impulzívny... *Stíšila hlas a oprela sa oboma rukami o stôl - trochu si povzdychla.* Nezostaneš tu za mňa. To odmietam. *Mračila sa na stôl plný jedla a v tvári bola bledá. Akosi to na ňu všetko doľahlo a cítila, že sa začína z nervov chvieť.*

Castiel Morningstar:
*Samozřejmě, že si ten muž s maskou myslel své a i tak odešel, ale dal jim čas na rozmyšlenou. Když, ale tam zůstaly jen Castiel a Auriel. A Auriel vypadala naštvaně tak se Castiel jen mírně zasmál. Najednou vůbec nevypadal nijak naštvaně.*   Já bych tu nezůstal. *Začal se smát. Celou dobu v hlavě vymýšlel plán (viz. jeden z prvních odpisů - připravování plánu) . * Když mu ukážeš slabost a dostane se ti do hlavy. Má pocit, že vyhrál ne ? *Mrkl na ní. * A od někoho jsem se musel naučit nasadit masku. On tu nechce ani mě, proč myslíš, že nám dal dvacet minut ? On nás chce rozdělit. Libuje si v utrpení ostatních, snaží se v lidech probudit tu beznaděj, nenávist a všechny tyhle špatné emoce. *Pomalu začal procházet po místnosti a držel si místo, kde ho předtím praštil.* Jinak si vedeš výborně. Ovšem nevím jestli sis všimla ještě jedné věci. Logan je zřejmě pravá ruka toho šmejda co to tu vede, ale i tak si ho nevybral za ochránce ? Co z toho vyplívá ? * Zeptal se Auriel opravdu velice sebejistě a věděl, že Auriel není hloupá, že ji dojde, že nemluví s tím hlavním, ale právě, že jen s tím ochráncem nejvyššího šéfa.* Stačí se i dívat jak blízko u nás stále je. Je až moc neopatrný na člověka co skrývá svou identitu ne ? Můžeš ho poznat na ulici i po hlase.   *Pootočil se zpět na Auriel a stále se usmíval.* Ten strážný co sem přišel. Jsou dvě varianty proč přišel. První je, že ho SKUTEČNÝ šéf potřebuje vidět nebo je tu druhá možnost a to, že tenhle muž s maskou dostal přímí informace. Rozhodně bude vysoko v hiearchii tady, ale nebude nejvyšší. *Opět se ukázali Castielovi dedukční schopnosti, kdy se celou dobu jen usmíval, protože měl radost z toho jak jistý si je tím co říká.*  Jediné co potřebujeme je, aby si myslel, že je nad námi. Že budeme dělat co chce. Slib mu život za život, on nám dá nějaký čas na to někoho zabít, ale co kdyby ten člověk už dávno mrtví byl ? Třeba někdo na ulici ? *Opět se sebejistě usmál a podíval se Auriel do očí, kdy vlastně sám toho muže nachytal, protože neřekl jak ten život za život funguje, prostě jen chtěl toho šmejda přivést mrtvého k nim, tudíž se sám nachytal.*

*Už mala tých hier plné zuby, za ten čas čo tu bola sa tu pri stole prestriedali dvaja muži, ktorí sa chovali ako, že to tu vedú a napriek tomu, že sa snažili zo začiatku viesť kultivovaný rozhovor nakoniec sa uchýlili k prejavu úplného primitivizmu ako krik, nadávky či priam násilie. Takto by si Auriel naozaj nepredstavovala nikoho vo vedúcej funkcii.* Cítim sa ako na zlom maškarnom bále. *Zverila sa mu a trochu potriasla hlavou, síce Castiel povedal, že tu nechce zostať, no aj tak sa choval impulzívne keď tomu jednému mužovi zlomil prsty, teraz mu za to ale Auri hubovať nechcela. Teraz mali za úlohu dostať sa odtiaľto - z tohoto domu plného bláznov, ktorí si myslia, že hrajú inteligentnú hru, no v skutočnosti to bolo skôr bizarné a smiešne.* To čo hovoríš je tak prekombinované a stupídne, že mi to na nich celkom sedí. *Postavila sa vzpriamene a založila si ruky na hrudi.* Ak sú aj títo babráci - ten vyšinutý Logan a tento muž v maske len bábky, ktoré sem posiela skutočný človek čo to tu vedie - stále mi nedáva logiku prečo toto celé divadielko kvôli jednej mŕtvole. *Povzdychla si.* Desperos tu niektorým ľuďom očividne dobre kriví myseľ. *Podotkla uštipačne a narážala na to, že to tu vedie nejaký blázon čo sa celkom nudí. Potom sa zamyslela nad Castielovým plánom.* Ak je ten ich skutočný šéf dosť prefíkaný na to aby s nami hral túto trápnu hru, myslíš, že by na niečo takéto nemyslel? Že im z ulice prinesieme náhodnú mŕtvolu a bude hotovo!? *Dívala sa na Castiela s hlavou mierne naklonenou na bok. Hoci si dala dva dúšky vína, nemalo to na jej hlavu zatiaľ žiadny vplyv a teda rozmýšľala jasne.*

Castiel Morningstar:
*To co říkala Auriel dávalo opravdu smysl, tenhle dům byl plný bláznů a šílenců, donutilo ho to však přemýšlet.* Mám spíš takový pocit, že on jen chce, aby nás měl pod kontrolou. Nechme ho myslet si, že má. I kdyby na tohle nepřistoupil stále je tu spoustu špatných lidí, kterých škoda nebude. Otrokáři, únosci a tak podobně. Když si bude myslet, že mu jsme oddaný nechá nás být. Zabít nás nechtějí určitě, to by tu s námi takhle nemluvili, ale rovnou nás zabili. Určitě má jiný plán. *Castiel se lehce zamyslel a podíval se Auriel do očí.* Neřekl jméno, neřekl nic. Řekl jen to, že chce život za život. Buď je to takhle nebo se pletu a dneska tu umřem. *Nebyla úplně vhodná doba na vtípky, ale Castiel si byl tak jistý, že zavtipkovat musel.* Chce mluvit hlavně s tebou, zkus se ho zeptat na podmínky. Nech ho ať si myslí, že to vyhrál. Podle toho co už víme, je tenhle jeho dvojník pěkně hloupí, takže u něj to nebude takový problém. *Pousmál se, no v tu chvíli už byli slyšet pomalu kroky za dveřmi, ale ještě se neotevírali.* Při nejhorším pokud se to nepovede tak ta jejich Morana bude mít dalšího. Toho s maskou. *Řekl opět sebejistě a pousmál se. Hned na to se otevřeli dveře a Castiel se opět vrátil do toho svého stavu, kdy vypadal, že se jen tak tak drží.* Promiňte dvacet minut je dlouhá doba a nemáme zrovna moc času. *Řekl opět muž s maskou a stál ve dveřích.* Takže jak jste se rozhodli ?

*Nepáčila sa jej tá predstava, nechcela byť pod kontrolou nikoho obzvlášť nie nejakého psychopata hrajúceho sa na boha.* Ak nie sú úplne hlúpi bude im jasné, že im oddaný nebudeme. Ja sa nechcem nechať ovládať týmito šialencami a rozhodne pre nich nebudem nikoho zabíjať, ani otrokárov ani únoscov, na to sú súdy, strážcovia a Astorio, ktorý tu vládne. Nebudem rozhodovať o niečom živote a smrti - to je vražda. Jedna vec je zabiť niekoho v sebaobrane, ďalšia je zabiť niekoho pre to lebo sa mi nepáči čo robí. To je anarchia, ja nechcem ku tomuto prispievať. *Trochu ju desilo, že Castiel vnímal zabíjanie "v mene dobra" ako niečo čo sa robiť môže. Auriel to však vnímala inak, jej dušička sa už takto trápila nad tým, že niekoho zbavila života - hoci v sebaobrane. Robiť to dobrovoľne to sa jej priečilo. Keď sa napokon ten muž v maske objavil vo dverách, Auriel si povzdychla a prikročila ku nemu.* Nakoľko ste mi neodpovedali na moju otázku predtým a odišli ste položím ju znova. Prečo si tu na deň nechcete nechať mňa? To ja vám predsa dlhujem život, nie môj spoločník. Okrem toho nepotrebujem aby za mňa bojoval niekto iný. Preberám plnú zodpovednosť za svoje činy sama. Ak Vám ten dlh splatím jedným dňom stráveným tu na tomto mieste v tom prípade to prijímam a zostanem tu s vami do polnoci. Môžeme spolu aspoň v pokoji prebrať všetky naše túžby. *Dívala sa tomu mužovi v maske do očí a tvárila sa odhodlane. Bola zvedavá či počítal aj s touto možnosťou alebo či sa bude musieť poradiť s tým skutočným vodcom. Auriel zvažovala, že by mohla za ten čas čo tu bude nazhromaždiť informácie - možno toto spoločenstvo vie niečo o bariére o tom ako funguje a kto ju zoslal. Mala tiež tušenie, že sa ku nej budú chovať lepšie, než by sa chovali ku Castielovi. Predsalen ten Logan niekoho zabil len preto lebo sa jej chcel dotknúť, tento muž v maske zase chcel aby sa ku nim pridala - očividne jej neplánovali ublížiť, za to Castiel dostal cez hubu len preto lebo stál na zlom mieste.*

Castiel Morningstar:
Auri...mě se to taky nelíbí, nechci nikoho zabít jen protože mi to někdo řekl, ale je to buď oni nebo my. A nemůžu tu jen stát a dívat se jak tě tu vydírají. *Odpověděl ji Castiel, také se mu nelíbilo, že by museli pro někoho zabíjet jen protože jim to řekli, ale udělal by cokoliv, aby Auriel nechali být. Když ovšem přišel ten muž a poslouchal Auriel jen roztáhl ruce.* Na to už jsem vám odpověď dal. On vás tu samotnou nenechá. Je to na něm vidět. Vy jste jeho paní, a všichni víme, že pěšáci nebo spíše tedy ochránci nenechají svého pána nebo paní jen tak o samotě. *V tom měl ten muž pravdu, Castiel už tak se cítil špatně z toho jak tehdy Auriel unesli a on s tím nemohl nic moc dělat. Zatím jako ochránce zklamal a v tom nehodlal pokračovat. Přeci jen i v Castielových očích bylo vidět to, že jako ochránce stále a neustále klame a vystavuje tak Auriel nebezpečí. Proto už se konečně rozhodl konat. Stoupl si tak, aby stál mezi Auriel a toho maskovaného muže.* Promiň Auri, ale už nehodlám jen furt někde čekat zatím co ty jsi v nebezpečí. *Lehce si prokřupal krk a díval se na toho muže.* Jak jste sám řekl. Váš ochránce proti mě. Tak jak to bylo za starých časů, když se něco nedalo urovnat. *Řekl tentokrát až příliš sebejistým hlasem.* Tentokrát nežádám o tvé svolení Auriel. Pokud je to něco co tě odsud dostane tak neprohraju. *Dodal, kdy muž za maskou se začal opět usmívat a luskl prstami, kdy se vedle něj postavil vcelku vysoký ork.* ( vzhled )* Nejsem tu, abych umřel. Ani abych se obětoval, jsem tu, abych se postaral, že budeš v bezpečí. Ať se děje cokoliv. Nebudeš do toho zasahovat. Vím, že budeš naštvaná, ale na to teď opravdu čas není. *Ork před sebe hodil meč, který vypadal vcelku těžce, Castiel ovšem přimhouřil oči a díval se směrem na orka.* Já radši dýky. *Muž s maskou se poté přesunul blíže k Auriel, ale tak, aby nebyl až příliš blízko.* Bude ho škoda. *Zasmál se lehce. Auriel si, ale mohla všimnout dost možná na Castielovi jednoho znamení a to jeho obličeje, který byl ještě více koncentrovaný než při jejich treninku, skutečně z něj ta jistota srčela a to jen díky tomu, že věděl, že bude bojovat pro Auriel a věděl, že prostě vyhraje.*

*Auriel sa zamračila na muža v maske.* Vy predsa vyjednávate so mnou nie s ním, môže vám byť jedno čo si o mojom rozhodnutí myslí. Mňa ste chceli do svojich radov - nie jeho. Ja som tu tá, ktorá vám zabila muža - nie on. *Všetko čo hovorila dávalo zmysel, no samozrejme tak ako vždy Castiel pri prvom náznaku nebezpečenstva skočil do lesklej zbroje a postavil sa ku Auri chrbtom aby ju chránil ako slabú princeznú. Potom povedal to čo povedal a objavil sa tam ten ork. Auriel však od hnevu úplne zbledla - postavila sa pred toho orka čelom ku Castielovi a na moment vyzerala hrozivejšie než ten ork za ňov. Ukázala na Casa prstom.* Castiel, teraz ma počúvaj - mám plné zuby toho ako ma stále strkáš za svoj chrbát a zatváraš za mnou dvere. Nie si môj vojak, nikdy si nebol a ani nikdy nebudeš. Toto som odmietla už pred rokom a bolo to presne z tohto dôvodu. *Ešte nikdy nebola tak strašene vytočená ako v tejto chvíli, no napriek tomu nekričala. Na každé slovo však dávala dôraz.* Mám po krk hrdinov, nie som tvoja paní, nebudeš za mňa bojovať a už mám po krk toho, že ti to musím stále vysvetľovať keď sa dostaneme do nebezpečnej situácie. Nie som malá, nie som žiadna princezná, dokážem sa o seba postarať sama a už som ti to viac krát dokázala. Chápem, že cheš aby som bola v bezpečí, no ty nie si môj ochranca. Si môj spoločník, môj spojenec, môj partner - nie som s tebou pre to aby si bojoval za mňa moje súboje. Som s tebou pretože ťa mám rada a nenechám ťa riskovať život len preto, že sa to tak robí, len preto, že sa to tak od muža čaká. Mohol by si to aspoň raz v živote akceptovať a nechať ma aby som rozhodla o svojom živote ja?! *Dala si ruky v bok a v tejto chvíli absolútne ignorovala jeho sebaistý výraz bola príliš naštvaná na to aby ju to dokázalo dostať do rozpakov. Potom sa otočila na muža v maske. Pre nestranného pozorovateľa to mohlo pôsobiť trochu smiešne ako také drobné dievča tu cepuje toľko dospelých mužov a pôsobí pri tom ako malý generál.* Zostanem tu s vami deň a splatím tým dlh. To je moja ponuka, buď to prijmete alebo sa rozlúčime. *Čas na vyjednávanie v jej očiach skončil v momente čo uvidela toho orka stáť oproti Castielovi.*

Castiel Morningstar:
*Když se před něj Auriel postavila. Doslova zamrzl. Viděl ten její hněv v očích, možná si to opravdu nechtěl připustit, že Auriel už není ta holka co potkal, která by se o sebe jen tak nepostarala. Měla pravdu a Castielovi do docházelo sice těžce, ale docházelo. Každým slovem co řekla to pro něj bylo jako nožem. Díval se ji do očí a ten hněv co v nich viděl byl pro Castiela něco jako spínač, který ho vypl. Nedokázal říct jediné slovo. Nezmohl se ani na jediný pohyb. Jen tam stál a sklonil hlavu. Nechtěl, aby se stalo zrovna tohle, bylo jasné, že ji neublížil fyzicky, ale dost možná psychicky a to si dost možná ještě chvíli vyčítat bude, přeci jen zranil citově ženu, kterou miloval. Každopádně muž s maskou jen popošel zpět k orkovi zatím co sledoval i Auriel.* Au...problémy v ráji jak to tak vypadá. *Zasmál se, normálně by i tohle mohlo Castiela vyprovokovat, ale ten tam tentokrát jen stál.* Odveď ho. *Řekl směrem na orka, kdy přišel ke Castielovi a lehce do něj drkl. Castiel v tu chvíli jako kdyby se vypl. Ve dveřích se jen mírně ještě pootočil a podíval se Auriel do očí, kdy jasně říkali : Buď opatrná. Hned na to Castiela vyvedl ork ven a muž s maskou zůstal s Auriel sám v místnosti.* Teda můžu vám říct, že kdyby jste byla v armádě tak by jste mohla trénovat nováčky. Dokážete si opravdu sjednat autoritu to vám povím. *Zasmál se a měl takovou radost, že i lehce zatleskal rukami.* Nemusíte se bát, máte mé slovo, že se vás nikdo ani nedotkne. *Hned poté ji ukázal opět na židli, aby se mohla posadit. Pokud by se posadila on by se posadil též.* Takže..řekněte mi, proč si myslíte, že zabíjení nemocných a slabých je špatné. Když tohle město má jen omezené zásoby a nevíme jak dlouho tu budeme ? Jak by jste to tedy zlepšila povězte. *Zeptal se a nalil by ji víno.*

*Auriel neverila tomu, že by ju mohol Castiel skutočne počúvnuť a keď sa tak stalo zostala z toho trochu prekvapená. Keď sa na ňu pozrel, prečítala si v jeho očiach, že dúfa, že bude opatrná a tak len nepatrne kývla hlavou. Zvažovala či si nejako takto Cas predstavoval tú falošnú hádku, ktorú chcel vyvolať keď sa na začiatku rozprávali s Loganom, no nestihla sa tomu venovať dlhšiu dobu. Castiela odviedli a ona zostala v miestnosti s tým mužom v maske. Keď ju chválil, keď jej zatlieskal - len naprázdno preglgla a musela sa zhlboka nadýchnuť aby dokázala nasadiť svoj perfektne nacvičený výraz. Jemne sa uklonila keď tlieskal, hrala tú ich divnú hru ďalej najlepšie ako vedela. Na perách mala falošný úsmev a oči jej ešte stále planuli.* Nebojím sa, môj pane. *Uistila ho a posadila sa na stoličku keď na ňu ukázal. V tejto chvíli to bola aj čiastočne pravda. Mala v sebe niekoľko protichodných pocitov, no strach bol v tomto momente dosť upozadený. Toto nebolo to čo zamýšľala, chcela vojsť s Castielom a odísť spolu s ním a možno by jej to aj vyšlo keby sa o ňu tak zbytočne nebál. Nuž, nad tým teraz nemohla rozmýšľať. Ten muž falošný /pravý veliteľ jej položil otázku a dolial jej víno.* Čo tak otázku za otázku. Odpoviem Vám no najprv mi musíte vy odpovedať na toto: Akým spôsobom nám podľa vás Morana môže pomôcť dostať sa z tohto meste. Povedzte mi o vašej pravde. *Keď prehovorila vzala si do ruky čašu s vínom, no nenapila sa. Nedávno zistila čo môže neúmerné požitie alkoholu spôsobiť a naozaj netúžila po tom dostať sa do podobného stavu na takomto nebezpečnom mieste.*

Maskovaný muž:
*Za maskou se stále lehce usmíval, v místnosti ovšem nebylo slyšet nic kromě jejich hlasů. Líbilo se mu, že Auriel mu stále oponuje a na její hru samozřejmě lehce kývl.* Bohyně Morana je mnohými brána jako bohyně, která je opomíjena, ale zamyslete se. Vždy dostane to co chce. Pokud je Morana spokojena, nechá nás žít déle. Pokud není, naše lanka života jsou odstřižena dříve. V bratrstvu panuje i legenda, že existoval člověk, který sloužil Moraně tak dlouho, že už je mezi námi více jak sto let. Někteří to berou jako legendu, ale mnozí to berou jako svůj cíl. Chtějí sloužit Moraně, protože jen ona je schopna nás ochraňovat. Žádný jiný bůh se o nás nestará tolik. To by tu nebyla ta bariéra, nebylo by tu tolik zla. Morana se toho zla zbavuje. Morana udržuje ten pořádek. *Odpověděl ji klidným hlasem.* Teď se vraťme k mé otázce. Proč si myslíte, že je to špatné ? Starý a nemocný dobytek také přeci pobijete, aby jste ho nemusela krmit nebo aby nenakazil ostatní. Je mi jasné, že mi chcete říct, že Lidé nejsou jako dobytek. Ale čím se lišíme ? Člověk je jen nejvyšší predátor. *Hned poté si pomalu začal sundávat masku a pod ní se objevila jeho tvář.* (Viz.zde) *Bylo tedy jasné, že tohle opravdu jejich šéf není, protože ten by na své anonymitě trval a nebo je to on ? Kdo ví..* A zdržte se prosím urážek. *Hned na to se napil vína.*

*Auriel ho počúvala s mierne prižmúrenými očami a neuhla pohľadom od jeho modrých očí až kým neprehovorila.* Chápem. *Hlesla trochu tajomným hlasom a na chvíľu sa odmlčala - pohľad uprela na čašu s vínom.* Takže vaša skutočná túžba nie je chrániť silných obyvateľov Desperosu pred nedostatkom liekov a jedla - to je niečo čo hovoríte radovým členom tohto bratstva. *Pousmiala sa a opäť sa mu pozrela do očí ako keby ho prekukla.* Chcete slúžiť Morane a očakávate, že keď jej odovzdáte dostatok životov, ten váš bude potom za odmenu predĺžený. *Rozhliadla sa po miestnosti a sama pre seba trochu prikývla.* Celé toto bratstvo je zorganizované pre to. Zaujímalo by ma či vášmu vodcovi ten plán vychádza a či už mu Morana ten život predĺžila. *Zamyslela sa nahlas a dala jasne najavo, že neverí, že on je skutočný vodca - ako keby chcel potvrdiť jej dohady, dal si dole masku. Auriel na neho spýtavo pozrela, keď jej ukázal tvár a napil sa vína. Po tom čo si ho obzrela sa trochu pousmiala.* Nemám rada skratky, zabíjanie je skratka. Radšej by som pracovala na lieku, ktorý by mohol pomôcť mnohým ďalším. *Vysvetlila veľmi jemne svoj postoj voči chorým jedincom a o tom, že sa o ľuďoch vyjadroval ako o dobytku - to radšej nekomentovala aby sa skutočne neuchýlila ku urážkam, natiahla ruku a odtrhla si bobuľku zo strapca hrozna, ktoré bolo na tanieri na stole.* Ďalšia otázka je moja. *Informovala ho tichým hlasom, nemusela hovoriť nahlas - boli tu sami, sedeli pri sebe pomerne blízko takže sa počuli.* Ste skutočne ten kto to tu vedie, môj pane? *Opýtala sa a vložila si do úst hrozno. V očiach jej mohol vidieť, že o tom pochybuje.. no ak by to bol skutočne on - čo by znamenalo to, že jej ukázal tvár? Mala tušenie, že nič dobré.*

Maskovaný muž:
*Muž se díval do očí Auriel a poslouchal jak říkala to po čem muž touží.* Myslím, že každý se bojí smrti. Nejsem vyjímka. Jste opravdu chytrá má Lady, vše správně. Logicky členové bratrstva o tom spíše pochybují, ale pro jídlo a útočiště udělají vše. Většinu z nich jsme našli u otrokářů nebo na ulici. Lidé, kterým takhle pomůžete vám budou sice sloužit, ale nebudou stoprocentně loajální. A co se týče těch léků...některým lidem nejde pomoci. *Odpověděl ji a když zmínila to, že on vůdce není dal pouze hlavu lehce do strany a podíval se ji do očí.* Když vám řeknu, že jsem. Nebudete tomu věřit. Když řeknu, že nejsem nebudete si pouze jistá jestli říkám pravdu. Na tohle správná odpověď není. Ve skutečnosti jsem jeho LEVÁ ruka, která má skoro stejné pravomoce jako on. A bohužel na to zda mu to život prodloužilo nebo ne vám nedokážu odpovědět, protože našeho vedoucího neviděl nikdo jiný než jeho PRAVÁ ruka a to Logan Thackeray, tedy jeho druhé já Ragnar, takže teoreticky ani Logan ho neviděl. *Odpověděl ji, kdy mu bylo jasné, že dost možná bude teď lehce zmatená, že Logan jsou dost možná dvě osoby. * Abych vám to lépe vysvětlil a vy jste to pochopila. Logan trpí prokletím, žijí v něm dva lidé a každý má svou vlastní mysl. Ragnar z nich býval ten horší, takovej šmejd, kterého by jste rozhodně nechtěla vidět někde v temné uličce. Ten chlápek se vyžíval v zabíjení, a pak tu byl Logan. Chrabrý rytíř o, kterém se tu dokonce říkali historky. Ochraňoval lidi v Desperu a dokonce i pár lidem zachránil život, ale změnil se. Poté co mu zemřela přítelkyně propadl temnotě a tak je tady. Dříve byl podobný spíše vašemu ochránci. Logan byl též obětaví. *Trochu se zasmál, když to dopověděl.* Teď tedy má otázka. *Opřel se více o židli a díval se ji přímo do očí.* Máte strach ? *Opravdu upřeně se ji díval do očí skoro jako by se díval doslova do ní. Dost možná, že v tomhle vynikala jeho schopnost.*

*Po jeho slovách jej dávala skratka MDT /muž dvoch tvári / perfektný zmysel, no nakoľko jej už Logan prišiel pomerne výbušný - nechcela si radšej ani predstaviť toho Ragnara, jeho druhú osobnosť. Nepáčilo sa jej keď ho tento muž porovnával s Castielom, každopádne ju to len utvrdilo v tom, že toto bratstvo je plné vyšinutých jedincov. Keď jej ten muž odpovedal na otázku cítila sa trošku menej nervózne, že nesedí pred tým "najvyšším" vodcom tohoto rádu, dokonca si ešte trošku odpila vína. Mohla ho mať teraz v sebe tak deci - viac nie. Dávala si pozor, nevedela koľko toho znesie keďže ešte nikdy nepila.* Či mám strach? *Zopakovala s pohľadom upretým na čašu, ktorú vracala naspäť na stôl, potom sa pozrela tomu mužovi do očí a oprela sa o stoličku takmer rovnakým spôsobom ako sa oprel on. Bola to ďalšia taktika, ktorú sa učila s matkou -zameraná na podvedomie človeka s ktorým diskutujete, aby ste pôsobili dôveryhodnejšie.* Každý sa niečoho bojí. Sám ste povedal, že každý sa bojí smrti. Takže áno, strach je bežnou súčasťou môjho života a verím, že aj toho vášho. *Dívala sa mu do očí a jemne sa usmiala.* Priznať strach chce ale odvahu, nemyslíte, môj pane? *Naklonila hlavu jemne na stranu a vzala si zo stola ďalšiu bobuľku hrozna - stále dávala na slová môj pane ten podmanivý dôraz.* Ďalšia otázka, je jednoduchá.. nakoľko už viem o Loganovi - čo vy, môj pane? Poviete mi niečo o sebe? Kto ste a ako ste sa stali ľavou rukou muža čo to tu vedie? *Keď to povedala dala si do úst bobuľku hrozna a napäto počúvala čo z neho vypadne. Stále vyzerala, že ju tento rozhovor neprivádza do extrémnych rozpakov, naopak, mohla pôsobiť, že si to trošku užíva - taká dobrá v tejto hre bola. Samozrejme neskúšala na neho tie triky, ktoré ju učila matka. Rozhodne nechcela tohto muža zviesť - nepoužívala na neho nič čo by používala na potencionálneho nápadníka.*

Maskovaný muž:
*Opět se pousmál, když mu odpověděla. Bylo poznat, že tuhle myšlenkovou hru si opravdu užívá, ale co když nechával jen Auriel, aby si myslela, že to má pod kontrolou a mezitím on o ní něco zjišťoval, aniž by si to uvědomila. Proč odvolali Logana a dovedli sem tohohle. Možná protože jeho schopnosti jsou právě třeba.* Pravda, bylo by hloupé se nebát, protože strach nám dodává rychlost, jsme s ním více opatrní a ostražití. *Dodal a napil se opět lehce vína.* Myslím si, že oba víme, že na tuhle otázku odpověď nebude. Stačí už jen to, že znáte moji tvář. Víc o mě vědět nepotřebujete. Hlavně kvůli mě tu nejsme. *Dal si ruce na stůl a lehce se o ně opřel.* Ten muž, kterého jste zabila se jmenoval Lirwell Tonn. Byli jste doslova jeho první. Po vás, ale měl jít Logan. Lirwell tam neměl co dělat. *Z ničeho nic spustil, přeci jen se chtěl dostat právě do téhle témy. * Řekněte mi jaký jste z toho měla pocit ? Určitě jste byla vyděšená. Ale co blízcí Lirwella ? Myslíte si, že by se chtěli pomstít ? Co kdyby, ale chtěli, aby ta osoba co ho zabila neumřela, ale trpěla. Stejně jako oni ? Co třeba, kdyby se něco stalo třeba nevím. *Lehce se naklonil a podíval se ji do očí, kdy v jeho očích byla jen a pouze zloba a vztek.* Partnerovi, kterého má ten vrah v lásce ? *Bylo jasné, že konečně jde k věci.* Máte opravdu štěstí, že jste se k tomu postavila a neutekla jako zbabělec. To jediné vás omlouvá. *Zamračil se. Tentokrát byla atmosféra o dost více napjatá než před chvílí.*

*Ten muž nehral fér.. no to od neho ani nemohla čakať. Keď povedal meno muža, ktorého zabila výraz sa jej nezmenil, no v jej očiach bola jasne vidieť ľútosť a aj výčitky. Do toho večera nikdy nikomu neuštedrila ani len facku - nebolo jej úmyslom toho muža zabiť a s výčitkami bojovala do dnes. Dokonca si vyčítala aj smrť orka, ktorého zabila a to ju kúpil na čiernom trhu s ľudským mäsom. Nebola vrahyňa, nebola chladnokrvná a vždy sa snažila nájsť iné riešenie než súboj a krv - veď presne preto tu práve teraz sedela, preto nenechala Castiela aby za ňu bojoval, preto nechcela zabiť už nikoho ďalšieho a teraz riskuje svoj život s bandou mužov, ktorí sú nevyspytateľní ako letná búrka. Každopádne po jeho slovách jej došlo prečo jej je venovaná takáto pozornosť. Lirwell Tonn bol určite jeho blízky, možno rodina ... možno rovno brat? Zrazu jej to do seba zapadalo ako puzzle a mohol si v jej očiach prečítať po výčitkách a ľútosti to poznanie, došlo jej to. Preto ju sem pozvali, preto táto hra, preto táto extrémna pozornosť - nezabila len tak hocijakého člena rádu, bol blízky priamo ľavej ruke vodcu celej tejto organizácie. Preto chcel aby za ňu Castiel bojoval, chceli aby trpela - aby Cas zomrel jej vinou. Zľahka si zahryzla do spodnej pery keď sa ku nej naklonil a zvažovala aká rýchla by vedela byť keby sa pokúsil vziať zo stola nôž a ublížiť jej.* Sám ste povedali, môj pane, že tam nemal čo robiť. *Šepla pretože bol teraz naozaj blízko pri nej.* Bránila som sa, nechcela som ho zabiť. Mohlo vám už dôjsť, že vždy volím inú cestu ak mám tú možnosť. *Zamračila sa tiež a tvárila sa vážne, nehodlala sa ospravedlňovať, nepochybovala o sebe. Muž ktorý sedel pred ňou a celá táto organizácia bola plná ľudí, ktorí zabíjali - dennodenne. Počet blízkych ľudí, ktorým táto organizácia vzala niekoho na kom im záleží musel prevyšovať stovky, možno tisíce jednotiek. A oni to robili zámerne, cielene - nie preto, že by museli ale preto lebo ich veliteľ chce večný život a náklonnosť bohyne. Žalúdok mala zovretý od strachu, no jej výraz bol odvážny - až príliš odvážny na mladé dievča, ktoré sedelo v jame levovej.*

Maskovaný muž:
Víš proč tam šel ? Protože chtěl, aby na něj někdo byl pyšný. *Odpověděl ji a začal si hrát lehce se skleničkou vína před ním.* Vždy volíte jinou cestu, když máte možnost heh. *Bylo vidět, že na to jak je ten muž opravdu klidný tak tentokrát měl co dělat, aby se vůbec udržel. Podíval se ji, ale najednou do očí.* Pokud vás jednou jedinkrát jen ublížíte jakémukoliv členovi našeho cechu. Stáhnu vašeho partnera z kůže a vy tu kůži budete muset do konce svých dnů nosit. Je vám to jasné ? *Bylo jasné, že ten muž byl daleko silnější než Castiel a daleko rychlejší než Auriel, proto i kdyby se ho jen pokusila udeřit nebyl by pro něj problém se ubránit.* Jediné co chci slyšet a proč jsme vás sem pozvali chci vědět...bylo to rychlé ? Nebo zemřel jako zbabělec ? *Zeptal se a tentokrát měl v očích aspoň trochu naděje, že by jeho bratr mohl zemřít, alespoň nějak hrdinsky. Přeci jen on u toho nebyl, jediné co viděl je jeho mrtvé tělo, ale nevěděl jak se to stalo. Tu naději naznačoval i jeho hlas, i když byl tento muž prakticky vrah tak stejně konečně projevil nějaké city. * Blbec mizernej... *Je pravda, že tenhle muž by udělal pro Moranu cokoliv, ale stále pro něj byla hlavní rodina a dost možná proto, kdyby se něco stalo šel by právě po Castielovi, aby Auriel ucítila tu bolest, kterou trpí on.*

"Pyšný? Niekto by mohol byť pyšný za vykonanú vraždu zraneného muža a mladého dievčaťa?" *Bola zhrozená a zhnusená zároveň. Nepoznala síce človeka čo tento spolok založil, no ak za svoju pravú ruku má psychopata s rozštiepenou osobnosťou - za ľavú ruku môže mať ešte pokojne väčšieho blázna. Na moment ho ovládli emócie a prestal jej vykať - keď opäť začal vysmial ju, na čo nereagovala. No keď sa jej začal vyhrážať, opäť do nej vstúpil hnev, ktorý vystriedal výčitky, ľútosť aj strach.* A koľkým ľuďom ste vzali blízkych vy? Koľko ľudí už kvôli vášmu bratstvu trpelo? *Vrátila mu otázku a tento krát sa nahla ku nemu ona. Dívala sa mu do očí, hnev jej zatemnil úsudok - to, že sa vyhrážal Castielovi, to bola posledná kvapka. Udrel po jej citlivej strune.* Chceli ste úprimnosť tak budem úprimná. Nebudem sa pýtať či nejaký násilník náhodou nepatrí do rodiny niekoho od vás. Keď to bude nutné, keď nebude iná cesta som ochotná použiť násilie znovu a nebudem sa vám za to ospravedlňovať. Sami ste si zvolili tento život a odmietate niesť následky svojich činov. *Mračila sa, stále nezvýšila tón. Jej hlas bol rovnako jemný, tichý a sladký - o to väčšiu váhu mali jej slová.* Chcete vedieť ako zomrel? Chystal sa zabiť, zraneného, neozbrojeného muža kľačiaceho na zemi a ja .. *Trochu sa jej zlomil hlas.* Tresla som ho po hlave drevenou stoličkou. Zabilo ho pätnásť ročné dievča, ktoré dovtedy nikdy na nikoho nezdvihlo ruku. *Z toho muselo byť jasné, že ho chcela len omráčiť - nie ho zabiť. V očiach si mohol prečítať, že je úprimná. Srdce jej prudko bilo a dych mala zrýchlený, dostala to zo seba a bola pripravená na akúkoľvek jeho reakciu.*

Maskovaný muž:
*Muž byl jakž takž v klidu a to i když mu řekla jaký v uvozovkách hovado je, to se jen usmíval. Tedy alespoň do té doby než řekla jak zemřel její bratr. V tu chvíli kdyby mohli tak jeho oči hořeli.* Vypadni... *Řekl nejdříve tiše ovšem z ničeho nic ji chytl prudce a silně za ruku, kdy by ji odvedl až ke dveřím.* Vypadni ! *V tu chvíli kam se na jeho hlas hrabal Logan, jestli z toho muže šel strach předtím tak teď teprve to muselo být o něčem jiném. Luskl proto prsty a dveře se otevřeli, kdy přišli dva pěšáci.* Ať vypadne z mých očí ! HNED ! *Zakřičel z plných plic.* Ještě toho budete litovat ! Ještě ano ! *Zakřičel znovu zatím co by ji pěšáci lehce chytili za paži a dveře by se zavřeli. Tu by poté odvedli ven z domu, kde by ji i předali zbraně, které nedali Castielovi. Ten samozřejmě už byl doma, kdy seděl na židli v chatrči, za tu dobu co čekal si musel urovnat tak nějak vše co mu Auriel řekla. Na posteli ji čekali květiny a na stole byl připravený čaj, který ovšem už byl studený. Castiel by byl lehce opřený rukou o stůl a spal. Bylo ovšem vidět, že pod očima to přeci jen měl trochu rudé, asi si vzal k srdci slova Auriel víc než by měl. (Viz. obrázek spícího Castiela)

*Vzdychla keď ju ten muž zovrel ruku, bola si istá, že tam bude mať po jeho zovretí modriny. Chytila ho voľnou rukou za zápästie ruky ktorou ju držal.* Chceli ste úprimnosť, mala som vám radšej klamať? *Pýtala sa ho trochu zúfalým hlasom, no ten muž bol na odpoveď príliš nahnevaný. Vyhodil ju na chodbu ako špinavého psa, kde sa jej chopili ďalší pešiaci rádu.* Som k dispozícii na ďalšiu večeru - keď sa upokojíte, môj pane. *Hlesla tak aby ju počul po tom čo zavrel dvere. Ďalej sa nechala vyviesť až von a bez jediného slova si vzala Castielove dýky. Srdce je bilo ako o závod keď stála pred tou budovou a uvažovala čo bude robiť ďalej.* "No mohlo to ísť aj lepšie." *Zhodnotila nervózne a cítila ako sa jej trasú kolená, až teraz si dovolila naplno uvoľniť ten potláčaný strach.* Tak fajn, asi ma nenávidí ľavá ruka diabla.. a možno aj tá pravá. *Zašomrala si popod nos a hlava sa jej z toho všetkého točila.. alebo to bolo vínom? Chvatne sa vydala na odchod, mierila si to rovno domov - do skrýše kde žila s Castielom. Cestou si dávala dva krát taký veľký pozor či ju niekto nesleduje. Keď konečne vošla do ich domčeku ruky sa jej triasli. Položila Castielove dýky na stôl a všimla si, že na posteli leží kytička lúčnych kvetov. Vzala ju do ruky a privoňala si ku nim.. potom sa pozrela na spiaceho Castiela a studený čaj, ktorý ležal v hrnčeku pred ním a musela sa usmiať. V zapätí jej ale do očí stúpli slzy, cúvla ku posteli a sadla si na ňu. V tejto chvíli sa bála, že to pokašľala, nevedela klamať - neodhadla situáciu a teraz im obom hrozí nebezpečenstvo od psychopatov kultu Morany. Došlo jej čo sa stalo až keď bola už teraz v bezpečí. Kvety nepustila z ruky a rozplakala sa.*

Castiel Morningstar:
*Nikdo naštěstí Auriel nesledoval, i když v té budově bylo slyšet, že si tam někdo od vzteku dost ulevil. Ovšem později, když Auriel vešla do chatky ani si nevšiml, že by Auriel vešla do chatky. Tedy do doby než uslyšel tiché vzlykání, pomalu otevřel oči a viděl Auriel na posteli. Byl stále ještě rozespalí, ale když viděl Auriel jak tam pláče, pomalu se zvedl ze židle a sedl si vedle ní, kdy si ji přitáhl blíže k sobě, aby si mohla do něj zabořit hlavu. Ať se cítil Castiel jakkoli furt to byla jeho Auri, kdo potřeboval podpořit. Nemohl na ní být naštvaný, mohl být naštvaný jenom na sebe.* Udělali ti něco ? *Zeptal se a pokud by si zabořila do něj hlavu, jemně by ji začal hladit po vlasech. Sice si stále přemítal to co mu Auriel řekla tam uvnitř, a stále ho to bolelo, ale teď...ne jen teď vždy pro něj byla Auriel nejdůležitější a nechtěl ji ublížit. NA druhou stranu tím co mu Auriel řekla mu dost možná konečně i došlo to, že Auriel není malá nezkušená holka, kterou tu poznal.*

*Keď sa zobudil a sadol si ku nej, nechala ho aby ju objal. Pritúlila sa ku nemu a po jeho otázke sa začala cez slzy smiať.* Nie. *Smiala sa a utierala si slzy chrbtom dlane.* Ale mám pocit, že som to totálne pokašľala a narobila som nám kopu nových, silných nepriateľov. *Zaklonila hlavu a pozrela sa mu do očí.* Asi takto to vyzerá keď rozhodujem sama za seba. Nabudúce budem radšej ticho a nechám ťa aby si to čo pokašlem napravil. *Keď to povedala cvrnkla kytičkou Castiela do nosa.* Proste som prišla domov videla som teba.. ten čaj a tie kvietky a nejako to na mňa doľahlo. Tak strašne som nechcela byť aspoň raz zbytočná a neschopná. *Povzdychla si, do očí jej opäť stúpli slzy no boli to slzy hnevu a tak len smrkla a utrela si ich skôr než by sa jej skotúľali po tvári.* Ublížila som ti a ešte som to úplne pokašľala. *Zhodnotila nakoniec svoj pobyt v dome toho bratstva.* A teraz neviem čo mám robiť a bojím sa, že si to zase kvôli mne odskáčeš. *Pozrela sa mu do očí a tvárila sa neskutočne ľútostivo.* Nabudúce si nedovolím o tvojich činoch pochybovať - nech sa mi budú zdať akokoľvek nelogické. *Bola na seba naozaj naštvaná, toto bolo prvý krát v jej živote čo nezvládla konverzáciu a vážne si zavarila. Je síce pravda, že nikdy nediskutovala s nikým labilným ani s vrahom ani s nikým komu zabila člena rodiny... no aj tak to bola tvrdá rana pre jej krehké, nedávno nadobudnuté sebavedomie.*

Castiel Morningstar:
*Když se mu Auriel v náručí rozbrečela, jen ji silněji objal.* To neříkej. *Na chvíli ji od sebe odtáhl a díval se ji do očí.* Vedla sis skvěle, a měla jsi pravdu. Nenechal jsem tě se rozhodovat. To byla chyba. *Lehce se pousmál, ale stále se ji díval do očí, kde nebyla nic než pravda.* Neviděl jsem to, ale teď už to vidím Auriel. Ty jsi statečná, která jiná dívka by dokázala kruci být v takovém domě ? Žádná a to chce sakra odvahu. Příště velíš a proč ? Protože ti věřím. Nejsi ta malá holka co před rokem neodkázala vzít do ruky ani dýku ne, už ne. Jsi bojovnice a pokud se tam něco pokazilo nebylo to tvojí vinou. Klidně ať příjdou, až tě uvidí ve dveřích utečou. Protože ty jsi připravená se jim postavit a to vím ! Už nikdy tě nebudu brát jako tu malou holčičku, jsme parťáci a ty jsou si rovni. *Lehce ji utřel slzy a pohladil po vlasech.* Pokud si myslíš, že vždy jde vše podle plánu, tak nejde. Někdy něco výjde a někdy zase ne, tak to chodí. Ale to, že jsi tam zůstala co do zůstala, že jsi se odtamtud dostala živá, to není o tom, že by jsi měla štěstí. To je o tom, že jsi schopná se o sebe postarat. *Poté si ji opět přitiskl k sobě.* Ty jsi válečnice a vždy ji budeš...promiň jestli jsem o tobě kdy pochyboval. *Řekl ji tiše do ucha.*

*Bola citovo dosť na dne a on ju v tom nenechal. Nikdy ju v tom nenechal. Držal ju v náručí, díval sa jej do očí a hovoril jej všetky tie pekné veci, ktoré tak zúfalo potrebovala počuť. Potom jej utrel slzy a keď ju objal a šepkal do ucha všetky tie sladké slová cítila sa skutočne ľúbená a chránená, no zároveň silná - akoby zvládla s jeho podporou aj nemožné. Nechcela aby ten pocit niekedy skončil, bolo to od nej veľmi sebecké, keďže vedela, že nikdy nemôže byť jeho a pri tom ho nechcela nechať ísť. Mala zavreté oči a vdychovala jeho typickú vôňu o ktorej si bola istá, že by ju spoznala kdekoľvek na svete. Cítila ako sa vďaka nemu jej tlkot srdca spomalil, ako ju z vnútra zalieval pokoj. Len vďaka nemu dokázala uveriť tomu, že môže byť kým chce, že dokáže čokoľvek čo si zaumieni, že môže za seba bojovať, že sa nemusí báť hovoriť svoje myšlienky nahlas. Nebol deň čo by neďakovala veľkej šestke za to, že ho spoznala hneď prvý večer čo vstúpila do tohto mesta. Mladá, vystrašená, na úteku pred banditmi, čerstvo uväznená v bariére a s nejakým delikventom za chrbtom. Vedela, že ho nestretla náhodou, mal jej ukázať čo všetko sa v nej skrýva a čo dokáže, mal jej pomôcť nájsť silu prežiť na tomto šialenom mieste... a teraz po viac ako roku sa bála, že o neho príde kvôli jej zlým rozhodnutiam. Nepúšťala sa ho, nechala ho držať ju v náručí až kým tak nakoniec nezaspala.*

Cal -
*Deň v Desperose bol takmer rovnaký ako vždy, Cal prijal už dávnejšie dve zákazky, o jednu z nich sa hodlal postarať sám, predsa len podľa informácii to bol slabý kus, do tej druhej sa však musel zapojiť celý cech. Človek sa na tom musel zasmiať. V jeden deň vykoná úlohu pre samé bratstvo a o pár hodín ich ešte k tomu pôjde odstrániť, vyhladiť ich nasledovateľov tak ako samotného vodcu. Bola to jedna obyčajná záležitosť, a potom záležitosť celého cechu, veľká operácia, na ktorú sa pripravovali už dlho. Calore tu zákazku prijal už dávno, lenže kým sa urobili patričné opatrenia, chvíľu to trvalo a za tú dobu prijal i od bratstva jednu vraždu. Castiel MorningStar. Muž, ktorý si podľa nich zaslúžil umrieť, z pomsty a bol to Cal, čo túto pomstu vykoná, tak, ako zabije i vodcu v bratstvu. Neexistovalo pre nich spasenie. Skôr než sa však vydal na svoj lov, oblečený celý v čiernom, ozbrojený svojimi dvoma dýkami, zamieril do kostola. Za otcom, požiadať o odpustenie za svoje činy. Robil to zakaždým, už od mala. Nikto by to do Cala nepovedal, vlastne by to do žiadného z jeho súrodencov nikto nepovedal, tak ako do otca, ale boli veriaca rodina a zakaždým sa tí traja prišli vyspovedať a potom rýchlo vykonať to čo majú. Elimináciu... ticho a rýchlo. Čarodej vošiel do kostola, vyhľadal Otca a spolu sa usadili, Otec, ktorý vládol tomuto miestu nikdy nepredal informácie o cechu, už bol zopárkrát i mučený za to, no nikdy nič nepovedal. Keby čo len raz cekol, prišiel by o všetko, čo mu je drahé. Skutočne o všetko. Cal by bol pečlivý a postaral by sa i o každú jeho ovečku, hoc s tým nikdy nič nemali, ale taký už Calore bol, polovičný svetlý elf a polovičný meštian.* Prišiel som požiadať o odpustenie za moje budúce hriechy Otec. *Povedal Cale, schovaný pod čiernou kapucňou, na tvári mal líščiu masku, ktorá zakryla jeho celú tvár, svietili len jeho zlaté oči.* Tvoj hriech ti bude odpustený, syn môj. *Otec zavrel oči, bol to už postarší muž a Cala poznal veľmi dobre, tak ako jeho otca i jeho súrodencov. Všetkých troch okrem ich otca spájajú chladné zlaté oči, ktoré sem prídu a do ktorých sa občas zadíva. Ich otec... toho poznal osobne a ako mladší s nim zvykol tráviť i dosť času. Cal pokývol hlavou. Chytil pravú ruku Otca a priložil si ju na miesto, kde mal mať pery a potom na čelo, pričom zavrel obe svoje oči, než na svojich vlasoch ucítil ľavú ruku Otca.* Bude ti odpustené, syn môj, pokiaľ sa skloníš predtým, čím máš a odčiníš svoje hriechy. Koniec koncov, chystáš sa sám niekoho očistiť, od jeho hriechov, nie je tomu tak? *Cal zdvihol oči a pozrel sa na hrejivý úsmev muža, ktorý sedel vedľa neho. Pravda. I Calore sa chystal niekoho očistiť od jeho hriechov. Hriešnikov, ktorí nemali pokoru v Boha a konali hriechy. Predsa len, keď sa na to človek pozeral z tejto strany... všetko bolo zrazu jednoduchšie, keď človek svoje činy hodí na Boha, vykríkne, že to robí v Božiom mene. Vtedy je všetko jednoduchšie, zabiť niekoho, neťažiť svoju myseľ, odosobnenie, robil to pre svojho Boha, robil to len a len pre neho, to že si za to niekto zaplatil... štvrtinu venuje z toho kostolu a jeho svedomie bude čisté, hoc by jej to neťažilo aj bez tejto chabej výhovorky. Nikdy to nerobil v mene božiom, nikdy... len pre osobné zisky a pre meno cechu, nikoli pre niečo, čo nad týmto mestom už dávno stratilo vládu, niečo, čo už sa sem dlhé roky nepozrelo a nechalo, nech sa stávajú tieto zverstvá, nikto nezastavoval cech, nikto nezastavoval nikoho, ale tak, ako tvrdí samotná Morana, všetko staré musí odísť, aby to vytvorilo miesto pre niečo nové. Hoc Cal a jeho cech tu bude ešte dlhšiu dobu, Castiel Morningstar a Bratstvo Morany nie... ako veriaci to bral taktiež ako ruhanie voči nej, predsa len, bola to ona, koho prosil hlavne o odpustenie z celej šestky a možno ďalších dvoch bohov, aj keď nehodlal svoje činy predviesť v ich mene.* Ďakujem, Otec. *Povedal pokorne polovičný elf, počkal kým dá z neho ruku preč a i on sám jej pustil, postavil sa a opustil priestory kostola. Ako náhle vykročil von, k jeho nohám pribehol veľký čierny pes, patriaci Caloremu. Ešte pred týmto, ešte pred požiadaním odpusteniu dal svojej fene - Lihele pachovú stopu Castiela Morningstara, ktorú obdržal od bratstva. Cal nebol stopár, nedokázal nájsť niekoho podľa čuchu ako jeho brat alebo sestra. Preto mal psa. Síce aj jeho dvaja súrodenci mali tiež svojich dvoch, rovnako dobre vycvičených ako v stopovaní, v bránení a rovnako v zabíjaní, Cal svojho psa využíval asi najviac z nich. Spomedzi súrodencov bol čarodej, jeho brat mal vlkodlačiu silu, len keď sa zmenil... ale nos mal stále rovnako dobrý, a jeho sestra bola upírka, jej nos bol taktiež o dosť lepší, než Calov. Spoločne sa vydali na miesto, kde mu dnes bratstvo povedalo, že ho videli naposledy a keď na tom mieste bol, vydal len jednoduchý rozkaz:* Lihele, hľadaj. *Fena začala svojim dobrým nosom čuchať po okolí, než zachytila jeho stopu. Štekla raz, že ju má a potom sa rozbehla po stope, ktorú po sebe Castiel Morningstar zanechal. Čarodej ju nasledoval, držal sa v jej stopách, hoc sa sem tam zdržal, pri niektorých častiach mesta šiel v uličkách, kde by upútal až priveľa pozornosti a tak musel zakaždým vyliezť a strechu domu a skákať po nich, našťastie to v niektorých prípadoch nebol až taký veľký problém, aby to nezvládol, sledoval tak Lihele z vrchu, hoc bežala čo jej nohy stačili, brala ohľad na Caloreho, aby sa mu nestratila z dohľadu. Cal sa nemusel báť, že by stratila stopu, keď ju raz chytila, pokiaľ nebude mŕtvy, tak ju nestratí. Pokiaľ ho ona alebo vodca cechu nezabije... bude jej prenasledovať kedykoľvek jej to povie. Taká bola sila psa, ktorého Cal vlastnil. Vycvičil jej veľmi dobrý cvičiteľ zvere a nebola to dvakrát lacná záležitosť, ale za tie peniaze to stalo. Fena mala päť rokov, predtým to bol iný pes, vždy sa oplatilo dať peniaze do takého dobrého cvičenia. Poslušnosť, lojálnosť... bol to veľmi drahý pes, za ktorého by nie málo ľudí dalo svoj majetok... vedelo to toľko vecí... dokonalý pes, no o toho svojho minulého prišiel z jeho vlastnej neopatrnosti. Ten pes nebude konať sám zo seba, čaká na rozkaz svojho pána a tak keď povie, že má svoju korisť chytiť, tak ju drží do posledného dychu... bol ďaleko od svojho psa a keď ich dostihol, pes bol mŕtvy... pokrútil hlavou, teraz nebol čas spomínať na minulého psa, ktorý stál po jeho boku, po niekoľkých dlhých minútach jej však konečne našli. Cieľ, ktorý dostal. Castiel Morningstar. Muž, ktorý sa zdržoval s Auriel, muž, ktorý mal dnes zomrieť jeho rukou. Lihele sa len okolo neho motala, nenapadla jej, pokiaľ jej na to Morithi - Cal, nedal rozkaz. Cal jej sledoval, stál na jednej striech z domu...* "Kto by si pomyslel, že ti dnes budem musieť zabiť spoločníka. Nie, že by v tom bolo niečo osobné... práveže pravý opak, peniaze sú peniaze a dobré meno cechu tu bude vždy, aj po mojej smrti..." *Uistil sa, že má dýky tam kde ich ma mať, za chrbtom... a potom zoskočil zo strechy, opatrne a ladne, pričom začal sledovať onoho muža, nečujne a tak, aby nemal šancu vedieť, že za ním Morithi, ktorý prinášal jeho smrť ide. Zlaté oči sa na chvíľu upreli na nebo, ktoré naberalo oranžovej farby, slnko zapadalo, musel jej zabiť, splniť poslednú požiadavku bratstva a to, dať telo tak, aby bolo každému na očiach. Posledná požiadavka predtým, než ich Calore a zvyšok cechu zničí, vyhladí, v mene cechu a v mene Roberta, ktorý si ich vyhľadenie u cechu objednal za nie malé peniaze. Popravde mal i sám vodca cechu isté starosti, že by sa rozliezli ako šváby a už by sa potom ťažko dali zabiť. Našťastie tu boli jeho dvaja súrodenci, brat a sestra, ktorí už teraz zabíjali malé šváby, aby sa nemali čas ukryť, keď sa dozvedia, že ich vodca umrel. Museli začať od toho najmenšieho, nepodstatného, pretože aj z toho nepodstatného môže neskôr vzniknúť úplná osina v zadku.* "Až toto všetko vykonám... oberiem ťa o tri balíky cigariet, Roberto." *Už teraz žiadne nemal. Sám o sebe nefajčil, pokiaľ to neboli cigarety, ktoré neukradol starostovi. Robil to len preto, lebo mohol a starosta, čarodej, sa s tým musel zmieriť, že je tu niekto ako Calore, čo ho oberá o cigarety. Pomaly však nechal Castiela vidieť, že jej sleduje. Fena kráčala opodiaľ, aby mohla na rozkaz skočiť na svoju korisť. Ten si ich všimol vcelku rýchlo a vrah jej začal viesť k námestiu, hoc si jeho cieľ myslel, že ide tam, kam chce on, bol na omyle, pretože keď boli dostatočne ďaleko, Calore sa k nemu rozbehol a aj keď sa muž snažil brániť vytiahnutím hádzacích nožom a hodiť ich po ňom, čarodej mu zasiahol rukou magickou strelou a znemožnil mu urobiť niečo také. Predsa len bol rýchlejší.* Lihele! *Vykríkol na psa, ktorý skočil na Castiela, zahrýzla sa jej ostrými zubami do mäsa jeho ruky a uličkou sa strhol jeho bolestný krik, ktorý bol počuť široko ďaleko. Nech sa však začal hýbať ako chcel, Lihete ho držala a nehodlala ho pustiť. Cal vytiahol dýky.* Odpočívaj v pokoji, Castiel Morningstar. *Povedal Morithi zaťial čo za behu k nemu tasil dýky a keď bol pri ňom, tak je obe doňho zabodol. Castiel krčial, spieral sa psovi, nemal čas sa pokúsiť o útek pred nájomným vrahom, ktorý sa jej chystal zabiť. Zabodol jeho dýky na miesta, po ktorých by mál do pár minút umrieť, Nechal ich zabodnuté v ňom, aby nezomrel na vonkajšie krvácanie, aj keď o to sa isto postará to, čo spôsobila fena.* Pusti. *Povedal jej a ona pustila. Castiel sa strepal k zemi, zhlboka dýchal, už ani nekričal, len rozdychával bolesť, ktorú mu Cal i pes spôsobil. Dokonca nedokázal ani rozprávať. Cal stál nad ním, sledoval ho cez masku líšky zlatými očami.* Tvoju smrť si vyžiadalo bratstvo Morany. *Povedal mu, zatiaľ čo chlap pred ním zomieral. Vrah si k nemu kľakol, naklonil sa k nemu, aby ho čo najlepšie počul.* Síce tebe to už nijako nepomôže, ale o pár hodín ťa budú nasledovať. *Dodal potichu Calore, aby si bol istý, že jej počul jedine umierajúci muž, ktorý sa naňho pozrel pohľadom... prečo by si ma zabíjal, ak chceš zabiť ich?* Jednoduché, to sú jediné peniaze, ktoré od nich uvidím... *Takže to bola výhodná vec ako obrať Roberta nie len o cigarety ale i peniaze! Ako on peniaze a zlato miloval, síce to uňho stálo až na štvrtom mieste... prvý bola jeho rodina, cech, pes a až potom zlato a peniaze, ale aj tak to mal rád a počul na to veľmi dobre.* A keď ti to urobí radosť, tak mám ešte zákazku na Auriel. *Usmial sa pod maskou, predsa len, to čo sa k nemu dostalo, mali vraj spolu zvláštny vzťah... takže ten výraz, čo sa mu objavil na tvári bol na nezaplatenie. Rozhodne s tým výrazom na tvári aj prestal dýchať. Svet sa ponoril potom do tmy, slnko zapadlo a spolu zo zapadnutím slnka... tento muž naposledy vydýchol. Calová robota tu však nekončila s ním. Hodil psovi odmenu, pohladil ju, pochválil a po tomto sa postavil, oprášil a vzal telo Castiela smer námestie, kde by už nemalo byť ani nohy. Po tom, čo zapadne slnko je to tam nebezpečné. Nie však pre Cala, ktorý tam po pár minútach kráčanie došiel a postaral sa, aby jeho telo vyzeralo dobre, ukážkovo s tým vydeseným výrazom na tvári a až potom vytiahol svoje dýky a začala z nej vytekať krv. To už nebolo jeho trápenie. Vytiahol inú dýku, menšiu a obmotanú ružou, ktorú do neho zabodol a odstúpil od tela. Mal ho tam nechať len tak sedieť a opierať sa o studňu v strede? Nie... keď už dostal riadny príplatok... vyliezol na kraj studne, postavil sa tak, aby nemohol spadnúť a začal si tam pripravovať viazanie... i lano si vzal so sebou, pre prípad, že by jej napadlo jej zavesiť. Musel však počkať, kým jeho telo úplne vykrváca, aby nepošpinil vodu a potom jej tam priviazal, tak, aby nad tou vodou visel, tak aby bol nádherne vidieť jeho posledný výraz plný strachu a beznádeje... so zabodnutou dýkou omotanou ružou v jeho hrudi, tak, aby ju nikto neprehliadol a tak, aby nemohla spadnúť. Keď bol so svojou prácou hotový, vyparil sa z tadiaľ i so psom a vrátil sa na základňu, aby sa mohol pripraviť na jeho ďalšiu prácu, do ktorej sa mal zapojiť celý cech - teda tí, ktorý proti niečo ním zvládnu.

*Cech. Rodina. Cech nebol vždy tak obyčajný a prázdny a aj cez to, že mnohí z nich nepoznali mená ani tváre svojich kolegov, bratov a sestier, boli rodina... a držali po kope. Či už od nových prijatých, ktorí spadali pod skupinu Ringkih, nová krv, noví členovia rodiny... potom tu boli bytosti, členovia rodiny nesúci hodnosť Vedome, ktorí v cechu už nejakú dobu žili a vedeli ako to tam chodí, ako to chodí v ich veľkej rodine a okrem trojčat, ktoré ich rodinu momentálne viedlo, starali sa o nich ako o vlastné deti tu boli ešte Erlieft, členovia rodiny, čo do nej patrili niekoľko rokov. Nakoniec tu boli ešte bratranci a sestranice, ktorí sa starali o to, aby nikto nespieval piesne, to čo nemá. Taká bola politika, pravidlá ich veľkej rodiny, ktorá mala po dlhých rokoch spojiť svoje sily, bojovať spoločne, bok po boku. Blondiak zahalený v čiernom plášti, s maskou lišiaka cez tvár spomínal po ceste na jedno miesto, či vôbec niekedy takúto veľkú akciu cech niekedy zažil. Naposledy bola veľká akcia vtedy, kedy sám Calore odrovnal bývalého starostu, ani on nevedel, kto si jeho vraždu objednal. Nemusel to byť ani nikto z mesta, aspoň nie z tohto, ale to sa nikdy nedozvie, nepýtal sa, nepátral v tom, urobil tak, ako po ňom jeho otec chcel, než usadol na jeho miesto spoločne s jeho súrodencami.
Kroky Cala viedli okolo radnice, temnú oblohu plnú hviezd zahalili tmavé mračná a tak sa svet ponoril do tmy. Zdvihol sa vietor, pohral sa s jeho plášťom a vošiel do radnice. Každý strážny, ktorý jej uvidel, otvoril mu mlčky s rešpektom dvere, až k Robertovi do kancelárie. Nemusel klopať, jednoducho tam vošiel, rýchlymi krokmi prešiel ku stolu, kde ležali cigarety, ktoré si zobral a jednu vytiahol.* Nech nikto nevyrušuje, zaistil som i okolie, nepotrebujem nikoho z tvojej strany. *Povedal a dal si ju do úst. Vytiahol zapaľovač a zapálil ju.* Len uprac. Tak ako sme sa dohodli. *Morithiho slová zneli jasne, Roberto mlčal, vedel, že Cal jej teraz nechce počuť. Netrvalo dlho, kým znovu kanceláriu opustil, odišiel do tmy a stratil sa. Pomaly začínalo pršať. Najskôr padla jedna chladná kvapka, potom druhá a nakoniec sa spustil prudký dážď, ktorý uhasil i plameň cigarety. Skončila na zemi. Už nebola potrebná a jej život vyhasol, tak ako dnes večer vyhasne život niekoľko desiatok ľudí, tak ako dnes uhynie Bratstvo Morany.*
Moja paní, Morana, stoj dnes večer pri cechu a dovoľ nám očistiť tvoje meno, zbaviť ťa záťaže, ktorá ťa ťaží. Očistíme tvoje meno, zvrhneme ťažisko. *Začal cestou potichu tam prenášať modlitbu. Modlil sa, znovu, už druhýkrát za deň, len žiadal, aby si vybrala ich, aby stála na ich strane, aby sa mohli zbaviť bratstva, ktoré po nej chcelo dlhší život, ktoré zabíjalo v jej mene.* Aj keď zabíjať v tvojom mene nebudem. *Zašepkal. Nehodlal sa skrývať za menom božím, prevziať zodpovednosť za jeho činnosť, tak ako to mal urobiť každý v cechu. Jeho kroky viedli k cechu a keď tam dorazil, dostalo sa mu úcty, poklón, predsa len, zachránil mnohým život, už len tým, že tu mnohí z nich mohli zabudnúť na to, čím a kým boli v ich minulom živote. Schovať sa pred zákonom, začať žiť novým životom... všetko len za cenu toho, že si nepustia ústa na špacír a odvedú svoju prácu dobre. Zaujal svoje miesto v ich čele, hustý a ťažký dážď padal na všetky hlavy. Po jeho pravici sa postavila Coriane s maskou vrany, po jeho ľavici zase jeho brat s maskou vlka. Dnešok... Dnešok bol veľký deň a každý chcel počuť slová od toho, kto ich vedie, sprevádza a kto ich bude viesť v tomto boji. Sklonil hlavu, spojil ruky a tak isto urobili všetci prítomní. I tí, čo neverili v bohov.* Dnes v tento večer, v túto noc máme v pláne všetci zobrať niekomu život. Hoc sa teraz modlíme za odpustenie, aby sme sa cez to všetko mohli preniesť, modlíme sa i za to, aby sme nezabudli, koľko ľudí dnes padlo. Modlíme sa za naše bezpečie, aby sa rodičia mohli vrátiť ku svojim deťom, muži ku svojim ženám a ženy ku svojim mužom. Deti, synovia a dcéry ku svojim rodičom. Nežiadame nič viac, len nám dovoľ zničiť to, čo škodí tvojmu menu. Dovoľ nám vykonať pomstu za našich padlých členov rodiny. *Odmlčal sa. Každý vedel, že by to Cal normálne nevzal, ale samo bratstvo Morany zaútočilo na cech, zabilo niekoľko bratov a sestier, jednali úmyselne, no bez toho, aby najskôr zistili, že ide o člena cechu... to však ničomu nevadí, nič z toho nezakryje tú skutočnosť, že zavraždili ľudí, len preto, aby si splnili sen, naplnili detskú rozprávku. Sám Calore vedel, všetci vedeli, že ich paní nebude nikomu dopriavať dlhší život, než si zaslúži, nech už zabijú kohokoľvek. Svojimi činmi však priniesli do desperosu neporiadok a chaos, krv sa prelievala z ich strany každý deň a tomu museli zabrániť, museli sa postarať o to, aby navrátili i samotný poriadok. Očistiť meno ich boha, pomstiť svojich padlých bratov a sestry, vrátiť mestu znovu pokoj, ukončiť ten chaos, ktorý vyvolávajú a každým dňom silnie.* Sme rodina a rodina vždy drží pri sebe. Sme tí, čo to v dnešnú noc skončia, zhodia ťažobu z ramien našej bohyne, pomstia našu rodinu a vrátia do Desperosu to, čo mu vzali. Ámen. *Preniesol a hneď po ňom nebol nikto, kto by nepovedal ámen. Všetci zdvihli hlavu, pozreli sa do troch párov zlatých očí, do masiek, ako by ich vôbec nemali a dívali sa im priamo do tváre. Neschovávali sa za bohov, neschovávali sa za masky na ich tvariach, každý si bol istý svojho činu, každý bude poznať počet ľudí, ktorých dnes večer zabije. Nie v mene božiom, ani v mene desperose, ale vo svojom mene a v mene cechu. Táto úloha, táto ťažoba a tento čin ich budú na veku sprevádzať, či už v tieni alebo na vysluní.
Ulicami Desperosu nebolo počuť nič iné, len kroky behu, prskajúcich kaluž vody, ktoré sa za daždivej noci stihli vytvoriť, nepatrného cinkania kovu - mečov, dýk, oštepov, kopií... mnohé bytosti niesli kuše, luky, iné zbrane. Samotná trojica v čele vlastnila šesť párov totožných dýk, hoc Coriane a Rydel vlastnili i iné zbrane, zatiaľ čo Calore len to. Všetci sa rozdelili do troch skupín. Trvalo im dlho vymyslieť ako budú bojovať, kde bol vypukne... ale nakoniec sa rozhodli, že zaútočia priamo. Predsa len, členovia bratstva Morany padali už zopár dní ako hrušky na zem, takže si bratstvo muselo uvedomiť, že tento deň príde a keď pred ich úkrytom zastali, všetci boli pripravení, či už tí z bratstva, alebo z cechu. K Calovím nohám sa postavil pes, veľký čierny pes, párkrát zaštekala, párkrát zavrčala, než prvý šíp nezašvišťal nocou, nepreťal ticho a bubnujúci dážď a na zem padol mŕtvi prvý člen bratstva. Na tvári Morithiho, Shada a Ari - mená trojčat v cechu, sa objavil úsmev, keď zpoza ich chrbta začali vybehovať ich bratia a sestry, vybehli, potichu do boja so cťou a menom cechu. Zanechali ich za sebou, aby sa mohli stratiť v ich tieni, aby mohli ísť tam, kde budú bojovať oni.
Zastali, pred trojicou, ktorá stála v čele bratstva. Tak ako oni traja viedli cech, tamtí traja viedli bratstvo. Dvaja neznámi a Logan. Každý vedel s kým kto bude bojovať, nemuseli sa dohadovať, nemuseli sa pripravovať, boli pripravený od začiatku.* Podaj niekomu prst a odhryzne ti celú ruku. Takže takto funguje cech? *Ozval sa muž v čele, i on skrýval svoju tvár pod maskou. Nikto to neriešil, všetci dnes skrývali niečo... a z tohto muža pred nimi sa čoskoro stane elegantná výstava pre ostatných, aby vedeli, že je tu cech, ktorý vládne a udržiava poriadok. Cech, ktorý sľúbil ochranu i samotnému terajšiemu starostovi, za určitých podmienok... no cez to by jej chránili svojimi životmi.* Oh, cech si berie vždy viac než ruku. *Uculil sa pod maskou a sám vytiahol dýky. Aj keď bol čarodej... boj na blízko bolo niečo, čo miloval a samotná mágia bola podpora.* Cech si vždy časom vezme celý život toho, kto mu ponúkol prst. Tak už to chodí. Moja chamtivosť nepozná hraníc. *I jeho súrodenci tasili dýky, na vlas rovnaké, lesklé a ostré.
Vonku to na chvíľu utichlo. Bol počuť len dážď miesto rinčania kovu, bolestných výkrikov, plaču alebo prosenia. Vlhký, chladný vzduch sa miešal s pachom železa krvi. Len bubnujúci dážď a pachová droga, ktorú cítili všetci. Než sa po dlhej dobe ozvalo železo, zbraň, ktorá padla na chladnú mokrú zem, dostala sa až šestici a ako náhle zvuk utíchol, zavládla nová hudba. Zreteľná a hlasná, dlhá, priam nekonečná melódia, kde sa stretli šiesti bojovníci, každý bojoval za svoju pravdu, za svoje klamstvá, za svoje životy, za svoje presvedčenie a ideu. Ten, kto tu dnes zostane stáť... toho si Morana zvolila, tomu dala jeho priazeň a toho podporuje. Za tmavej daždivej noci zaniklo bratstvo, ktoré do mesta vznieslo neporiadok, klamstvá a chaos.
Prešlo zopár hodín, dážď utíchol, oblaky zmizli a na obzore sa začali ukazovať prvé slnečné lúče. Traja vedúci bratstva skončili ukážkou pre všetkých. Cech pochovalo telá ich padlých bratov a sestier, potom sa rozpŕchli, oslavovať svoje víťazstvo, ale každý po svojom. Rovnako ako trojičky. Všetci traja zapadli do kancelárie Calore, ktorý vytiahol alkohol, nalial všetkým trom, zapálil si cigaretu a zapili to, všetci sa cítili polámane, oblečenie roztrhané, premočené, na telách im rozhodne pribudnú nové jazvy. Zopár polámaných kostí, ale to nie je nič, čo by ich zabilo.* Tak, na zdravie, na naše víťazstvo a na veľkú peňažnú odmenu od Roberta. *Zodvihol pohárik Cal a všetci traja sa napili. Rozprávali sa spolu po dlhej dobe ako súrodenci, dvaja bratia a sestra, než ich vyrušilo zaklopanie na dvere a keď sa otvorili, stál tam muž, ktorého mal každý v úcte. Dokonca i tí, čo jej v živote v cechu nevideli. Zakladateľ a ich otec, ktorý zmizol na dôchodok, kto vie kam.* Viedli ste si dobre, deti moje. *Povedal im a prešiel ku sedačke a posadil sa. Calore ihneď vystrelil na nohy, zobral ešte jeden pohár a nalial i jemu. Otec sa na neho vďačne pousmial.* Snažili sme sa, otec. *Preniesla Coriane s úsmevom na tvári, nikto z nich sa neopýta kde bol. Kde sa ukrýval a prečo si drží odstup. Každý mal na to svoju teóriu a svoju odpoveď na tieto otázky.* Doprajte sebe a aj cechu pár dní odpočinok, neberte zákazky a nechajte nech sa veci urovnajú, nastane veľa zmien v živote ostatných. *Povedal im a napil sa sladkého alkoholu.* Ako kážeš. *Pokývol hlavou Cal. Boli po dlhých rokoch pokope, znovu.* Tak mi rozprávajte, čo sa vám prihodilo za tú dobu. *Sám vedel o veľa veciach, no boli tu detaily, ktoré mu mohli povedať len jeho deti a nikto iný a keď slnko vyšlo vysoko na oblohu, znovu ich opustil rovnako ako predtým. Tentokrát však prezradil všetkým trom, ako sa s ním spojiť v prípade toho, že by sa objavila záležitosť, ktorú by s ním chceli poriešiť. Vedel, že z nich má každý veľa vecí na srdci, veci a záležitosti, ktoré chcú prebrať v súkromí len s ním a nevyslovia to nahlas pred svojimi súrodencami. Hoc boli jedná krv, rovnako ako on mal svoje tajomstvá, i jeho deti.*

Reili - videnie minulosti
*Reili sedel v krčme oproti Castielovi, mužovi, s ktorým si navzájom zachránili vlastné životy. Vyzeral celkom v pohode, zdravo a živo, čo sa o Reilim nedalo povedať, teda na prvý pohľad áno, ale v jeho hlave už teraz strašili dva hlasy, teda tri. Jeden ten prvotný bol tichší, ten druhý silnejší hlasný ale za to jej dlho nepočul a tretí bol len šepot v jeho hlave, ktorému rozumel niekoľko za niekoľko dní aspoň jedno slovo. Zaujímalo jej teda kedy vznikne a čo jej vyvolá. Hylos, za toho môžu svetlý elfovia... Illas nenávisť a ten tretí, kto vie, čo to bude a kedy to bude. No, nehodlal to nejako riešiť. Sedeli za jedným stolom, spoločne jedli a zhovárali sa. Castiel bol výrečný a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo - mal v sebe dokonca už zopár pív, zatiaľ čo Reili ani kvapku, nepil a Roberto nebol rád, keď pil. Dal mu síce ochutnať alkohol, ale tiež mu povedal, že si to jasne neželá.* "Všetko ti zakazuje." *Zahlásil Hylos.* Zakazuje, zakazuje, ale čo s tým narobím. *Mrmlal si popod no odpoveď, Castiel si na to zvykol, predsa len, teraz viac nebol pri sebe ako bol, spomínali na čas kedy boli spolu... rozprával mu o Auri, o bratstve Morany, čo jej zaujalo a chcel sa na to neskôr vypytovať i Roberta, aby mu prezradil viac. Možno o tomto nebude toľko mlčať. Predsa len, Reili sa mu snažil vyhovieť a ako!* Zaujímavé, zaujímavé... skutočne ma zaujíma všetko čo hovoríš. *Usmieval sa temný elf od ucha k uchu. Odmietnutie Auri, ich hádka, všetko. Aj keď vedel, že mu to časom z hlavy vytlačia hlasy, teda skôr Hylos svojimi blbými poznámkami na všetko a všetkých, ktoré nemali konca.* No snáď to s Auri nejako urovnáš, musíš byť chlap! *Už sa s Auri stretol už sa s ňou porozprával a prišla mu v poriadku, aj tie roky čo sa nevideli, rovnako ako Reili nevidel Castiela tak dlho. Staré známosti teraz stretával ako na bežiacom páse, nevedel či je to zlé alebo dobré, no nejako ho to skoro vôbec neovplyvnilo, zmenil sa, každým dňom mu hrabalo viac a viac a nedalo sa to zastaviť - teda, len Roberto to vedel zastaviť, jeho prítomnosť.* Takže teraz si aj na vlastnej nohe... to ja nie. Dostanem teplé jedlo každý deň, výchovné kázne, keď niečo urobím zle. *Jedlo spomenul veselo, ako malé dieťa, za to kázne smutne, nemal tie prednášky rád. Toto nesmieš, tamto nesmieš, ale nedalo sa s tým nič robiť. Vedel, že sa ho snaží starosta vychovať aspoň trochu, hoc doteraz nevedel, čo sa stalo a ako sa do desperosu vôbec dostal. Nikdy mu to nepovedal a vedel to len muž pred ním. Nikto iný, ani Auri keď sa jej na to pýtala. Bola to vec o ktorej nechcel hovoriť, pokiaľ na to nemusel stále myslieť, všetko bolo v poriadku. S Castielom boli v tomto na rovnakej lodi. On zabil svojho brata, Reili svoju rodinu.* "Zabil si ich." *Ozval sa zcela nový hlas v hlave a Reilimu tak zabehlo.* Jo, to viem. *Povedal, keď sa prestal dusiť.* "Zabil si ich jedného po druhom, len preto, lebo to chceli. Teraz si tu sedíš, ješ ako by sa nič nestalo." *Neznámy hlas začali sprevádzať i obrazce, ktoré sa premietali pred Reilim v očiach. Napitý Castiel zdvihol k Reilimu oči od piva, ktoré mal pred sebou.* Prečo sa nenapiješ tiež? Bude ti lepšie. *Drgol k nemu pohár s pivom, no Reili sa len na neho usmial, vytiahol zlatky.* Nemôžem piť a už pôjdem. *Zdvíhal sa mu žalúdok. Z toho čo videl pred očami, znovu a znovu. Postavil sa od stola a vydal sa preč.* Zase niekedy Castiel a urovnaj to s Auri. *Povedal mu predtým než zdúchol, dokonca ani nedojedol. Nechal tam Castiela samého, bolo to ešte pár dní, predtým, než jej stretlo, to čo jej stretlo. Potreboval ísť na vzduch, potreboval niekam, kde môže uľaviť svojmu žalúdku. Hoc jedlo bolo dobré a stálo za to, všetko skončilo vonku.* "Zabil si ich a nič si z toho nerobíš. Hovoríš, že budeš kráčať tou a tou cestou, ale zatiaľ netrpíš." *Hilos, Illas mlčal. Nebol to hlas ani toho tretieho šepkajúceho. Bol to niekto nový a cudzí, ktorý sa v jeho hlave objavil z čista jasna a priniesol so sebou i obrázky toho dňa, ktoré sa snažil vo svojej hlave zatlačiť niekam bokom. Ako jej drgli a on zabodol otca, musel jej zabiť rýchlo, aby netrpel a potom to išlo v poriadku, ako po masle. Jedno bodnutie, druhé, tretie... zabil ich všetkých, pretože to chceli, smiali sa, bola to pre nich zábava.* "Čo ak si tým útekom zabil všetkých ostatných?" *Reili sa musel zhlboka nadýchnuť, utrieť si ústa do rukáva.* Nie je to tak, že by som po tých cestách nekráčal, ale... *Chcel niečo povedať, no hlas jej umlčal.* "Nemáš právo cítiť šťastie. Ani len na chvíľu." *Temný elf musel premýšľať, ako dlho bol v jeho hlave a ako dlho mlčal... či sa objavil teraz alebo tam bol od jak živa a len mlčal, vyčkával kým Reili trochu zabudne, kým sa trochu otrasie a potom mu otvorí rany a nasype tam soľ.* Nemám na to právo ale predsa len kúsok... *Nedal sa, chcel ten kúsok šťastia tiež zažiť.* "Nie! Ani kúsok, nič! Nedovolím to." *Hlas mu zapríčil zvonenie v hlave, musel sa znovu predkloniť, znovu mu prišlo nevoľno a znovu mu z úst vyšlo jedlo, čo pred chvíľou ešte jedol.* Takže ty budeš moja nočná mora, Murya... *Zašepkal Reili.* Hylos už nebude jediný. *Zašepkal chlapec a znovu si utrel ústa. Tá pachuť, mal ju v ústach stále a stále sa mu chcelo zvracať. Vybavovali sa mu veci na ktoré zabudol, veci na ktoré nepomyslel. Musel sa oprieť o stenu, aby nestratil rovnováhu. Zrazu bol tak mimo, zrazu videl ten deň pred dvomi rokmi... videl ako svetlý elf znásilňuje jeho sestru, ako ho zabil, ako neskôr zabil svoju rodinu ako trest. Videl to všetko, ako by to robil od znovu, ako by tam teraz bol stál.* Dosť... stačí, pochopil som. *Zašepkal a chytil sa za hlavu, silno zavrel oči a želal si len jediné, aby to skončilo.* "Nikdy to neskončí."

*Auriel sa neplánovala zdržať v meste dlho, šla len po čašu vína, ktorú chcela kúpiť pre Naiyirin a tiež vyzvedieť nejaké novinky od Beta. Bert Jarvis bol hostinský v miestnej krčme, odkedy sa Castiel stratil - chodila sa ho pýtať na novinky pomerne pravidelne. Dokonca sa už poznali po mene. Do tohto hostinca sa nebála chodiť, hostinský bol 32 ročný muž, žiadny ork a hoci mal občas nesúhlasné poznámky ohľadom toho akým smerom je mesto vedené, nemala pocit, žeby jej od neho mohlo hroziť nebezpečenstvo. Tento hostinec bolo jedno z mála miest kde sa nebála zjesť a vypiť to čo jej naservírovali. Len čo vošla do vnútra rozhliadla tak ako vždy či niekde neuvidí Castiela - nikde však nebol. Na jednom stole v rohu miestnosti sedel muž v kapucni a hral na lutne krásnu, clivú melódiu, tak ako obyčajne. Boli tu dva stoly za ktorými sedeli zarastení muži v zbroji, živo sa zhovárali, nahlas sa rehotali. Stoly pred nimi sa prehýbali pod jedlom a korbeľmi piva s medovinou. Už od pohľadu bolo jasné, že sú to barbari, zbojníci či žoldnieri a nakoľko ich za jedným stolom sedelo päť a za ďalším stolom tiež toľko - nechcela pútať na seba ich pozornosť, chvatne odvrátila zrak kým by si všimli, že pozerá ich smerom na pár ľudí vzadu - na opačnej strane miestnosti. Tam sedela tmavovlasá, sporo odetá dievčina obkročmo na kolenách nejakému mužovi a vášnivo sa bozkávali. Auriel hanblivo skĺzla pohľadom naspäť na bar a keď uvidela Berta pousmiala sa a vykročila za ním. Keď ju Bert uvidel, na moment zostal zarazený, no potom jej úsmev opätoval. Jeho reakcia jej prišla trochu zvláštna - nemala na sebe totiž nič nezvyčajné. Oblečené mala šaty od Naiyirin, ktoré zväčša nosila len na doma a vlasy mala po stranách zapletené, no inak rozpustené. (Siahali jej až po zadok). Na krku jej visel strieborný náhrdelník s medailónom, ktorý dostala pred viac než rokom od Castiela.* Ahoj Bert. *Pozdravila barmana a vysadla na prázdnu barovú stoličku.* (Bert Jarvis) Pani moja. *Kývol hlavou na pozdrav a potom sa zazubil. Auri sa trochu zasmiala a pokrútila hlavou.*   (Bert Jarvis) Ponúknem ti to čo zvyčajne Auriel? *Opýtal sa jej a automaticky začal utierkou utierať čašu na víno. Auri zamávala rukou.* Nie ďakujem, prišla som len po víno pre Naiyirin a... po informácie. Nejaké novinky o Castielovi náhodou nemáš? *Opýtala sa ho a zdalo sa jej, že v jeho očiach zahliadla niečo - ako ľútosť. Veľmi dobre však pred ňou svoje emócie maskoval a tak to vlastne mohlo byť čokoľvek iné.*   (Bert Jarvis) Ty sa toho muža nevzdáš hm? *Oprel sa rukou o bar a položil pred ňu čašu. Nalial do nej víno a posunul ju pred ňu aj keď to odmietla. Z jeho výrazu jej však bolo jasné, že Bart niečo vie - Auri premkol tiesnivý pocit.*   (Bert Jarvis) Napi sa. *Poradil jej a potom sa oprel oboma rukami o bar pred ňou. Auriel ho počúvla a ruka sa jej pri tom triasla div sa tým vínom neobliala. Trošku si chlipla toho sladko-trpkého nápoja a neuhla pri tom pohľadom z Bertových očí.*   (Bert Jarvis) Mrzí ma to Auriel, no tvoj kamarát to má už za sebou. Niekto si objednal jeho vraždu.. a tak ho zabil tunajší cech. *Auri od šoku zovrela čašu až jej zbeleli hánky. Keby mala viac sily možno by ju v ruke rozbila. Na moment zadržala dych, nemohla uveriť tomu čo jej Bart hovoril... do očí jej stúpli slzy a voľnou rukou sa chytila za ústa aby z nej nevyšiel vzlyk. Bolo jej jasné kto si jeho vraždu objednal a aj prečo. Bola si istá, že za tým bolo bratstvo morany, ktoré jej prisľúbilo pomstu... zaplavila ju nenávisť, žiaľ a zúfalstvo.* "Nepomohlo, že sme spolu už neboli. Aj tak vedeli, že mi na ňom záleží... a zariadili aby som trpela." *Auri bola ticho.. Bert sa na ňu díval s obavami a zo zadného vrecka vybral čistú, plátenú vreckovku, ktorú jej podal keď jej začali slzy tiecť po tvári.* Vieš ... ja som to .. tušila. *Hlesla, slová z nej liezli ako z chlpatej deky. Vzala si od neho vreckovku trasúcou rukou a utrela si ňou chvatne slzy.* Desperos nieje tak veľký aby som na neho za ten čas nenarazila ani raz. *Už dlho tušila, že je za jeho zmiznutím bratstvo morany, no aj tak v sebe živila nádej. Tak či tak, kvôli predstave, že Casa bratstvo zabilo preplakala nejeden večer a preto teraz - dokázala byť silná a tak úplne ju to nepoložilo ako by sa očakávalo. V podstate vždy keď do hostinca vošla, čakala, že jej Bart oznámi túto tragickú novinku.*   (Bert Jarvis) Mrzí ma to. *Prehovoril a povzdychol si.* Vieš niečo o Bratsve Morany, Bert? *Opýtala sa ho Auri namiesto toho aby sa pred ním srdcervúco rozplakala a pozrela sa na krčmára očami v ktorých planul oheň a v ktorých už neboli žiadne slzy.*   (Bert Jarvis) Nuž vlastne áno...   *Zmätene zažmurkal ako keby mu nebolo jasné prečo sa na to Auriel pýta samozrejme sa nevedelo, kto si Castielovu smrť objednal a prečo.*   (Bert Jarvis) Šepká sa o tom v uliciach celého mesta. Cech ich vyhladil... všetkých do posledného behom jednej upršanej noci. *Auriel nechápavo naklonila hlavu na stranu.* "Vyhladil ich cech - ktorý si Bratstvo najalo aby zabili Castiela?!" *Zvraštila obočie a napila sa vína ako keby jej to mohlo pomôcť lepšie pochopiť čo za tým všetkým je.* "Takže cech zabil Castiela a potom ma ešte obral o možnosť pomstiť sa Bratstvu." *Došlo jej a musela zaťať zuby.* Čo vieš o tom cechu? *Zadívala sa na Berta a hlas sa jej trochu triasol. Bolo jasné, že je pod paľbou emócií a že ich nezvláda ovládať tak ako by si želala. Bart sa narovnal a zdvihol pred seba ruky ako keby medzi nich chcel dať nejakú stenu.*   (Bert Jarvis) Nič vedieť nechcem. Ktokoľvek kto o nich niečo zaspieva, zomrie. Nech myslíš na čokoľvek - ver mi, že s nimi sa do sporu dostať nechceš. Chápem, že žiališ no radšej ... utop žiaľ vo víne. Cech je príliš veľké sústo. Ver mi.  *S týmito slovami od Auriel otočil a začal sa venovať výčapu. Dva stoly plné barbarov sa dožadovali piva s medovinou. Auriel tam sedela, v myšlienkach mala úplný chaos, srdce mala zovreté smútkom... dívala sa na víno pred sebou a v hlave spomínala na to všetko čo zažila s Castielom.* "Cas, tak veľmi ma to mrzí. Dúfam, že si našiel pokoj." *Pomyslela si a vreckovkou od Berta si utrela slzy skôr než by jej skĺzli po tvári. Auriel ani len netušila, že sa na ňu jeden z Barbarov uprene díva odkedy prešla dverami a v hlave spriada plán.*

*Od doby co se Elgalad viděl s Auriel uplynula nějaká doba. Během té doby se snažil nalézt nějaké nové informace ohledně bariéry a způsobu jak se jí zbavit, nebo jak se dostat ven. Haldir mu pomáhal. Nebylo to kvůli tomu, že by chtěl pomoct Auriel, ale spíše chtěl sebe a Ela dostat zpět do Meriwellu. Do bezpečí. Je pravda, že poslední dobou jim nic nehrozilo, žádné nebezpečí a tak to vypadalo jako kdyby útok orků předtím byla jen pouhá náhoda. Nejspíš unáší dále nějaké další děti. Rozhodně není bezpečno jak u nich doma. I přes to bylo velmi vyčerpávající stále mít zrak upřený na svého chráněnce. Nějakou chvíli mu nechával větší volnost. Den předtím dokonce i mezi nimi proběhla menší výměna názorů. Haldir nebyl spokojený s tím, jak se mladý elf skoro až zbláznil do Auri. S normálním člověkem by takový vztah neměl. Proto byl i Haldir jaksi uražený, ale zdá se, že pochopí co mu Elgalad řekl. Nejspíš mu dal větší volnost s tím s kým se baví. Možná si už i uvědomil, že El není malý naivní kluk, který všemu naletí. Společně tento večer šli ho jedné hospody. Nebylo to za účelem se opít, nebo nějak zřídit. Bylo to za účelem získat nějaké nové informace. Kde jinde najít informace než v hospodě? To místo bylo snad největší drbárna pod sluncem. Větší snad byli už jen ženské spolky. Když společně vešli do celkem živé hospody, kde bylo celkem dost zákazníků, tak Haldir si musel odskočit na záchod. Nechal mladého elfa ať si někam sedne. Ten šel směrem k baru, kde byla jedna osoba. Z dálky vypadala jako Auriel, alespoň podle vlasů. Šel blíž, směrem k ní a když byl u baru, tak se na ní podíval a skutečně uviděl část tváře Auriel. Myslel si, že při dalším setkáním jí má naučit lézt po stromech. Nevadí, třeba jí to dneska ještě naučí i když o tom pochybuje. Z její tváře se nedalo vyčíst, že by byla nějak štastná.* Ahoj, stalo se něco? *Zdvořile se optal. Zajímá ho, co se jí přihodilo. Takhle smutnou jí ještě neviděl. Haldir byl mezitím na záchodě, ze kterého se zatím navracel. Nejspíš vykonával nějakou důležitou potřebuju vyprázdnit se.*

*Auriel mala stále dokonale vystretý chrbát, no bradu mala sklonenú, hrala sa s plátenou vreckovkou v ruke a celkovo pôsobila asi ako sediaca hromádka nešťastia, nevnímala okolie - na to bola príliš zabratá do svojich myšlienok. Tu si mohla dovoliť nestrážiť si chrbát, Bert by nedovolil aby tu na ňu niekto niečo skúsil. Auriel nepokračovala v pití vína, aspoň zatiaľ nie. Len jednoducho naberala silu vstať a ísť domov - nemala náladu na spoločnosť, na alkohol ani na rozhovory. Chcela byť len sama, zavrieť sa vo svojej izbe u Naiyirin a v tichosti žialiť nad stratou niekoho kto bol pre ňu tak veľmi dôležitý. Z jej depresívnych myšlienok ju ale vyrušil známy hlas. Zdvihla tvár za a zažmurkala ako keby sa chcela prebrať zo zlého sna. Keď zaostrila na jeho tvár - zreničky sa jej rozšírili.* El?! *Mohol si všimnúť, že mala trochu začervenané oči od sĺz, no keď ho zbadala usmiala sa na neho vcelku úprimne. Výnimočne svoj úsmev nehrala, nebola to len zdvorilostná maska. Po ich poslednom stretnutí - po pretancovanom dni kedy spoznala aj jeho inú, príjemnejšiu galantnú stránku - chovala ku nemu náklonnosť a rozhodne mali nakročené ku priateľstvu, nie nepriateľstvu.* Och... ahoj, uhm to nič.. som v poriadku. *Uistila ho rýchlo a potriasla hlavou. Nechcela hovoriť o Castielovi, nechcela na to myslieť.. aspoň nie teraz na verejnosti. Na Casa, cech a jej ďalšie kroky si musí utriediť myšlienky.. musí byť sama.* Teda páni - teba by som tu nečakala. Myslela som, že sa mestu vyhýbaš. *Keď to povedala obzrela sa za seba a hľadala pohľadom jeho strážcu Haldira nikde ho však nevidela.* Prišiel si sám? *Opýtala sa ho prekvapene a opäť sa mu pozrela do očí, na vysokej barovej stoličke sa posunula tak aby bola natočená telom ku nemu. V duchu sa snažila spočítať koľko ubehlo času odkedy sa s ním videla naposledy. Za ten čas sa toho udialo tak veľa, že jej to prišlo neskutočne dlho.. pravdou však bolo, že to asi nebolo až tak dávno. Periférne si všimla ako sa Bert vybavuje so skupinkou barbarov, ktorý vyzerali byť v skutočne radostnej nálade - čo bolo fajn, pretože aspoň nehrozila bitka. Dovolila si teda uvoľniť sa a sústredila sa len na Elgalada prišiel jej zase o niečo vyšší než naposledy, no možno za to mohla len skreslená perspektíva - predsa len sedela na stoličke, hoc bola vyššia než normálne stoličky. Podvedome si narovnala sukňu aby jej zahaľovala kolená a druhou rukou si založila zatúlaný prameň vlasov za ucho.*

*Vypadalo jako kdyby vylezla z postele, jako kdyby byla rozespalá. Pak jen řekla řečnickou otázku. "El?!". Její slzy by jí rád třeba i utřel, ale neví jestli by mu to Auriel dovolila jít takhle blízko, zrovna v tuto chvíli, kdy nebyla evidentně ve své kůži. To jí nějak nevyšlo. Takhle se snažit oklamat Ela. Momentálně byla chycena u klamání, tedy o pokusu.* Jsi až moc otevřená, co se stalo? Máš slzy v očích, vypadáš jako kdyby jsi teď vstávala. Co se stalo? *Znova zopakoval svojí otázku. Normálně by se choval více sebestředně, kdyby neměl starost o Auriel, kterou jí dával najevo. Mohla si té náklonosti všimnout, jemu to bylo jaksi jedno. Přišli další její slova. Celkem ho zaskočily, lhal by, kdyby řekl, že ne. Chvílí přemýšlel jak zformulovat odpověď.* Víš, vzal jsem si k srdci to, že mám málo informací o bariéře a tak jsem se rozhodl nějaké jít sehnat. *Na chvíli se odmlčel a nechal jí se trošku probrat. Snad tu nespala. Kdyby to byl debil, tak se i zeptá, jestli tu opravdu nespala, ale on byl celkem inteligentní elf, takže se ani neptal, bylo mu víc než jasné, že se něco stalo a nejspíš se o to nechce podělit. Teď to z ní bude tahat, ale neví jak to bude těžké, jestli to bude skoro až nemožné, že mu zbyde jediný způsob a to jí opít aby odstranily zábranu a ona se rozpovídala. Může to být i jednoduché, že mu to řekne teď hned, ale to je něco, co teď nedokáže určit. Musí počkat až se vyjádří ona.* Nejlepší způsob jak získat informace je z hospody, ne? Větší drbárna je snad už jen v kostele mezi děvčaty. *Dopověděl jeho odpověď. Holky dokáží zjistit i to co člověk neví. Dokáží zjistit celý rodokmen někoho pokud chtějí. Zjistí odkud je, jak je starý, kdo je jeho otec a kdo je jeho otec a tak dále. Když se pak zeptala, zda přišel sám, jen zavrtěl hlavou. V tu chvíli vyšel Haldir z veřejných záchodů a postavil se k baru vedle Ela.* Jedno pivo. *Neměl náladu na nějaké mluvení, stejně tak jako vždycky. Na veřejnosti působil jako introvert, ale v soukromí to byl lehčí extrovert. Pokud ho teda někdo neurazil. Tak jako Elgalad jeho minulý večer. Haldir se dokáže zlobit a nebo být uražený dost dlouhou dobu. Jakmile Haldir dostane svoje pivo (pokud vůbec), tak s ním odejde k jednomu prázdnému stolu, kde si sedne a začne pít.*

*Elgalad sa nenechal uchlácholiť jej zdvorilostným uistením, že je v poriadku. Bol opäť priamy, rázny a trochu tvrdohlavý - išiel si za tým čo chcel a v tejto chvíli to boli očividne odpovede na jeho otázky. Pozrela sa mu do očí trošku si povzdychla a neveselo sa usmiala - nebola v stave aby mu oponovala, ani aby mu vzdorovala. Zľahka si zahryzla do spodnej pery a odvrátila pohľad od jeho modrých očí.* Tiež som si sem prišla po informácie a ... Ehm. Práve som sa dozvedela, že môj bývalý spoločník bol zabitý. *Hlas sa jej trochu zachvel, no udržala svoje emócie na uzde dosť na to aby sa nerozplakala. Vzala namiesto toho čašu vína, trošku si odpila a keď ju položila naspäť na bar - až potom sa mu pozrela znovu do očí so slabým úsmevom - vďaka ktorému pôsobila krehkejšie než zvyčajne.* Takže, som naozaj v poriadku.. len, trochu ma to vzalo... aj napriek tomu, že som to už nejaký čas tušila. Mala som proste taký pocit, že ... že. *Hlas jej trochu zlyhal, akoby nevedela ako ďalej pokračovať. Znovu si nervózne zahryzla do spodnej pery a odvrátila pohľad od jeho tváre vo chvíli čo sa pred nimi objavil Bert.* (Bert Jarvis) Všetko v poriadku, pani moja? *Opýtal sa jej zdvorilo a podozrievavo preletel pohľadom po Elgaladovi. Auri ku Bertovi zdvihla tvár vďačná, že toto vyrušenie dokázalo zmeniť bolestivú tému do ktorej sa trochu zamotala.* Ah, iste.. Bert, toto je môj priateľ El. *Usmiala sa a v tej chvíli ku nim pristúpil Haldir a vyžiadal si bez pozdravu jedno pivo.* A jeho ochranca. Rada ťa zase vidím. *Kývla smerom ku otrávenému vlkodlakovi, ktorý ju samozrejme odignoroval - ako inak. Bert prikývol na súhlas, že ju nikto neobťažuje a trošku sa pousmial.* (Bert Jarvis) Ak je to tak, rád vás spoznávam. Čo si dáš na pitie ty? *Opýtal sa Elgalada zatiaľ čo čapoval pivo pre Haldira a oči sa mu rozjasnili ako keby si na niečo spomenul. Podal vlkodlakovi plný krígeľ a keď si ho odniesol nahol sa bližšie ku Auriel a Elgaladovi a stíšil hlas.* (Bert Jarvis) Vlastne, pitie chce za teba a tvojho priateľa platiť tamten chlap. Vyzerá na veliteľa tej skupinky. Poznáš ho? Vraj, sa nerád díva na krásne, no smutné dievčatá tak by chcel zaplatiť pitie tebe aj tvojmu spoločníkovi - je to na vás ale využil by som toho na vašom mieste. Vyzerajú byť v dobrej nálade a nie sú to úplní burani aj keď sú barbari. *Pousmial sa a potom sa vystrel, vzal utierku a utieral v ruke korbeľ akoby čakal na ich odpoveď. Auri zmätene zažmurkala, bolo toho na ňu veľa. Nechcela sa družiť tobôž nie s cudzími po zuby ozbrojenými barbarmi. Len horko ťažko zvládla viesť normálnu debatu s Elgaladom... chcela ísť domov, byť sama a truchliť nad stratov muža, ktorý pre ňu veľa znamenal.. hoci sa ich cesty rozdelili tak bolestivým spôsobom. Auriel sa nenápadne obzrela ponad rameno a keď sa jej oči stretli s mužom čo ju od začiatku uprene pozoroval - venoval jej úsmev a zdvihol krígeľ alkoholu ako keby si s ňou chcel na diaľku pripiť. Bol jej povedomý? Možno trochu... ale odkiaľ by ho poznala? Od felčiara?! Bola tam keď ho Naiyirin ošetrovala?! Nevedela jeho tvár zaradiť, no tie jeho oči jej boli povedomé. Trošku silene mu úsmev opätovala, kývla hlavou na znak pozdravu a vďaky a pozrela sa späť do Elových očí ako keby chcela nechať toto rozhodnutie na ňom. V tejto chvíli.. skoro ako keby nebola schopná racionálne uvažovať, nesústredila sa, nešlo jej to. Potrebovala cítiť oporu a dúfala, že ju môže nájsť u neho.* Myslím, že ho nepoznám ... hoci mi je trochu povedomý. Uhm, čo myslíš, chceš to pozvanie prijať? *Opýtala sa ho a nechala ho aby viedol ich ďalšie kroky, ako keby opäť tancovali - mohol ju viesť, mohol byť dominantný, mohol túto situáciu ovládnuť a nasmerovať ju tam kam chcel.*

*Někdy se hold nevyplácí přicházet si pro informace a hledat stále nové. Některé jsou sice potěšující, ale může se stát, že některé z nich budou i velice špatný. Stejně tak jako v tuto chvíli její nejnovější informace. Asi si bude muset najít jinou hospodu aby sbírali informace na více místech. Nemělo moc cenu sbírat informace na jednom místě. Dostávali by stejné. Takhle alespoň budou mít větší šanci získat více informací za kratší čas a zde, je čas vzácný. Každý den, každá hodina je tu čím dál delší. Není tu nic nové co by mohli prozkoumat kromě podzemí, kde nebezpečí číhalo ještě na více místech než na povrchu.* To je mi líto, je nějaký způsob jak ti zvednout náladu? *Optal se. V tu chvíli přišel i hospodský a vyzvídal. Teda alespoň to tak vypadalo. Nebyl moc potěšen, když Auriel zde někdo otravuje v jeho očích někdo neznámý. Co kdyby jí chtěl zneužít? Tady v místnosti plným silných lidí by to byla skoro sebevražda. Jako nějaký náhodný kolemjdoucí by mohl taktéž jí opít a "doprovodit" jí domů s jednou zastávkou v temné uličce, kde by s ní dělal nekřesťanské věci. Takový ovšem nebyl. Nebyl to nějaký náhodný kolemjdoucí a nebyl to ani žádný náhodný člověk, co by znásilňoval mladé naivní dívky. Teď mu hlavou proletěl nápad otevřít náruč tak, aby do ní Auriel mohla spadnout a trošku si ulevit. Teď na to byla blbá chvíle, ale jakmile hostinskému vysvětlila, že je to přítel, tak najednou otočil a byl jak mílius. Byl celkem přátelský. Nezdálo se mu, že by měl něco za lubem. Přece jenom chránil Auri, ale bylo to ze zdvořilosti? Z ochoty? Z přátelství? Nebo za tím bylo něco víc? Kdo by to věděl? Pouze on a Elgalad do hlavy lidem nevidí. Někdy by se to ovšem hodilo. Jak do života, tak vlastně i do boje, protože by dokázal přečíst myšlenky a další tah, na který nepřítel myslí.* Nic si nedám, nemám peníze. *Bylo to pravda. Elgalad chodil úplně bez peněž, neměl ani velké kapsy aby mohl nějaké peníze nosit. Jiný případ byl Haldir, který peníze samozřejmě nosil přesně pro tyto případy. Bylo by neslušné přijít do hospody vyzvídat informace a nikomu za to nic nekoupit. Pak se jen hostinský natáhl k nim a zašeptal jim další slova. Chlast platil někdo jiný. Haldir by normálně byl zásadně proti tomu, aby Elgalad zkusil nějaké pití, ale když jsou v té hospodě, tak je mu to jedno.* Nemáte tu tak dobré pití jako mají u nás. *To nemohl ani soudit, protože elfské pití ještě v životě neměl. Řekl to jen na provokaci. Teď bude pít poprvé, teda pokud se zapojí i Auriel. Normálně by měl předsudky, že za tím bude něco víc, ale vzhledem k tomu, že si totéž, nebo alespoň podobné myslel o Auriel, tak změnil názor a hodí to za hlavu. Teď pro něj byla přednější nálada Auriel. Ta se ho po pár okamžicích zeptala, zda přijme jejich pozvání. Bylo mu lhostejné. Opětovně mít poslední slovo a rozhodnout co budou teď dělat, ale nebránil by se, kdyby příště něco vymyslela i Auriel. Vymyslela jen to, že jí El naučí lézt po stromech, ale to bylo asi všechno co vymyslela. Alespoň to bylo jediné co ho teď v rychlosti takhle napadlo.* Myslím si, že asi můžeme, ale pouze pokud budeš pít se mnou. *Trošku se na ní ušklíbl. Snažil se jí tím zlepšit náladu a přijít na jiné myšlenky. Mohli by si dát i závod, kdo toho vypije více.*

*Vlastne nevedela čo má od neho čakať čakať, nevedela ako bude na jej slová Elgalad reagovať, no jeho reakcia ju prekvapila, zdala sa byť totiž naozaj úprimná, nebola to len chladná fráza.. zdalo sa jej, že to myslí skutočne vážne. Bez slova sa pozerala do jeho modrých očí, nevedela čo má odpovedať - nevedela čo by jej v tejto chvíli dokázalo zdvihnúť náladu. Cítila sa ranená, nešťastná a ... cítila podivnú prázdnotu. Castiel nech bol aký chcel, bol jej oporou, bol človekom, ktorý ju dokázala rozosmiať a utešiť keď to potrebovala. Bol tiež prvým mužom, ktorý jej vyznal lásku a aj keď to bolo medzi nimi veľmi komplikované obzvlášť z dôvodu, že ona jeho city opätovať nechcela ... Teraz sa to všetko vrátilo späť, všetky tie emócie a do toho jej žiaľ. Desperos ju neobral len o jej budúcnosť ale aj o človeka, vďaka ktorému bolo toto väzenie znesiteľnejšie. Teraz si naplno uvedomovala, že už ho nikdy neuvidí, že už mu nikdy nebude môcť poďakovať za to všetko čo pre ňu robil, nikdy mu nepovie ako veľmi ho mala rada.. ako hlboké boli jej city a ako neskutočne jej na ňom záležalo. V mysli sa jej ozývali slová jej učiteľa filozofie.* "Už môžem celkom objektívne skonštatovať, že na konci nám bude ľúto šancí ktoré sme nezobrali, vzťahov, ktorých sme sa báli a rozhodnutí nad ktorými sme príliš dlho váhali. Neopakujte chyby starého muža, lady Auriel." *Bála sa opätovať Castielove pocity pretože to bolo zakázané a teraz to ľutuje. Bála sa zaľúbiť pretože bola sľúbená inému - mužovi ktorý za tie dva roky čo tu je už istotne zabudol na nejakú Auriel, ktorá sa stratila na ceste do jeho sídla. Auri už dva roky bojuje o život, bráni sa nástrahám ale aj mileneckým zápletkám v márnej nádeji, že keď sa dostane domov - tak všetko bude ako predtým. No ako sa môže jej svet vrátiť do starých koľají, akoby to mohlo byť ešte niekedy rovnaké - keď ona už rovnaká nie je? Zmenila sa, už sa nebojí povedať svoj názor, uprednostňuje viac slobodu než korzety a čajové dýchanky a hlavne sa obávala toho, že by nedokázala zotrvať vo vzťahu s mužom, ktorého jej vyberú rodičia. Už takto je o dva roky staršia než keď ju zasnúbili.. už mala byť dávno vydatá a mať deti.. Ak sa jej aj podarí odtiaľto dostať - kto z váženejších lordov by chcel za manželku starú pannu? Všetky tieto emócie a myšlienky v nej rezonovali a topili všetky nápady, ktorými by ju bol teraz schopný Elgalad utešiť. Castielova smrť v nej totiž vyvolala žiaľ nad úplne všetkým čo kvôli bariére stratila. Našťastie Elgaladovi odpovedať nemusela nakoľko prišiel krčmár a povedal im o stole tých barbarov a aj o ponuke, ktorú dostali. Z jej zvláštneho depresívneho stavu ju na moment vytrhla uštipačná poznámka, ktorú Elgalad adresoval ku Bertovi. Nemohla si pomôcť a potichu sa zasmiala nad tým ako El ohrnul nos nad tunajšou ponukou. Nebol to taký ten jej typický veselý chichot, no aj tak - v stave v akom aktuálne bola to bol priam zázrak, že ju niečo dokázalo pobaviť - ba priam rozosmiať. Pozrela sa na Ela pohľadom typu: "Ty si neskutočne drzý!" No nakoľko sa pri tom trochu neveriacky usmievala, bolo jasné, že sa na neho skutočne nehnevá.* (Bert Jarvis) Na aké pitie je ctený pán zvyknutý? *Uškrnul sa krčmár na Ela a s prižmúrenými očami preletel po ňom pohľadom - skoro ako keby sa díval len na rozmaznaného syna nejakého bohatého lordíka.* Chceš ochutnať moje víno? *Opýtala sa ho Auriel tichým hlasom a pobavene sledovala jeho aj Bertov výraz. Na jeho rozhodnutie, že to prijmú, no len ak bude piť s ním prikývla a inak to nekomentovala. Hoci nebola typ človeka, čo by chcel problémy riešiť alkoholom.. vedela, že: Pivo otupuje pamäť, pálenka ju rozžhaví ale víno.. víno je najlepšie na srdce rozboľavené túžbou. A túžbu sa v sebe rozhodne musí pokúsiť zadusiť. Túžbu po domove, po láske a milovaní, po deťoch a rodine, túžbu po normálnom živote. Jej jedinou túžbou by totiž tu pod kupolou malo byť: prežiť.*

*Sice nějak na jeho slova už nereagovala, ale Elgalad stejně si přišel blbě, že jí nedokáže rozveselit. Mohl by jí pomoct snad už jen jedinou věcí, kterou dělá spousta světlých elfů v jeho zemi.* Jestli chceš, tak se můžeme stavit na hřbitově. Tam se budeš moci pomodlit za svého mrtvého společníka a budeš tam moci k němu mluvit. Tam tě vyslyší. Tohle dělají často elfové, když jim někde zemře. *Snad na jeho požadavek přistoupí a vydají se pak někdy na hřbitov. Pokud by chtěla, mohli by se vydat klidně i dneska večer. Zahodit teď pití a jít. Ovšem, v závislosti a návaznosti jeho dalších slov by to nebylo ono. Chtěl si trošku dobírat hostinského s alkoholem. S největší pravděpodobností tu nebudou mít alkohol alespoň 7 desítek let uskladnění pro jeho lepší chuť. Navíc po větě co zvolal na hostinského se na něj Auriel podívala. Její pohled vypadal jako kdyby se jí nelíbilo to co řekl, ale s doprovodem úsměvu, který nastavila nejspíš to nemyslela vážně. Nakonec jí přeci jen nějak rozesmál, i když ne, tak jak by si představoval. Haldir v před chvílí dopil a když se hostinský zeptal na točí mladý pán pije, tak přistoupil k baru, položil půllitr na bar s náznakem toho, že je na suchu.* Rum alespoň 80 let uleželý *Odsekl hostinského. Tohle měl rád Haldir, ne Elgalad. Ten ještě v životě nepil, ale dal gestem hlavy najevo, že Haldir za něj odpověděl. Jakmile měl natočené další pivo, tak zase odešel ke stolu, kde opět popíjel. mu Auriel nabídla ochutnat víno, které má, tak se na chvíli zadíval na skleničku s vínem. Přemýšlel, zda má si vzít a ochutnat. Normálně by to odmítl, ale že je to Auriel, tak musel nad tím alespoň trošku přemýšlet. Stačilo by, kdyby vypadal, že nad tím přemýšlím aby jí to potěšilo. Nakonec kývl hlavou na souhlas a nastavil svojí ruku až mu podá víno. Až mu ho podá, pokud se nebude muset natáhnout, tak si jen rychle lokne. Víno z jedné strany úst přeleje na druhou a zpět. Ochutnává víno, které následně spolkne.* Hmm… není to špatný, ale není to něco, co by se rovnalo pravému alkoholu z naší země. *Věděl, že je to víno. Že je to na chuť, ne na to se co nejdříve z opít. Řekl to opětovně na provokaci hostinského. Vrátil pak sklenici vína Auriel.* Pane hostinský, nerad bych vás shazoval dolů, ale nemáte tu něco lepšího? *I přes jeho slova, že by ho nechtěl shodit dolů ho dolů shodit chtěl. Byla to perfektní ironie, kterou právě směrem k němu podal. Elgalad dostal vínem chuť zkusit i jiné druhy alkoholu, ale nedával to na sobě znát. Zatím. Teď vlastně Elgalad ochutnal poprvé jakýkoliv druh alkoholu, je na to ale ještě mladý. Haldir ho ovšem nezarazí, protože mu teď je trošku jedno co teď Elgalad dělá. Jen když to není nějaký průser.*

*Ponúkol jej, že spolu môžu zájsť na cintorín, no ona ani len netušila kde by mohol byť Castiel pochovaný. Ísť do kostola a prehovoriť ku veľkej šestke.. ku Volosovi a Morane jej prišlo ako dobrý nápad. Možno by sa nad ňou zľutovali a dovolili jej sa s Casom naposledy rozlúčiť tak ako jej to umožnili s pánom Williamsom.* Vďaka. *Šepla s pohľadom upreným do jeho očí.* Vážim si to. *Trošku sa na neho usmiala, hoci stále pôsobila tak zvláštne krehko. Neklamala mu, jeho slová boli utešujúce. Nečakala by, že by od neho mohla dostať toľko podpory.. potom si však spomenula na to ako ju objal pri sochách počas ich posledného stretnutia keď posmutnela a došlo jej, že za tou jeho arogantnou a namyslenou maskou sa ukrýva naozaj viac než len uštipačné poznámky. To už sa ho ale Bert spýtal na to aký alkohol teda pije a ku baru pristúpil Haldir s prázdnym krígľom. Bert ho automaticky vzal a začal mu čapovať nové pivo.* "Haldir má buď poriadny splav alebo nemá tak rozmaznané chuťové poháriky." *Pomyslela si, nahlas by sa to ale neodvážila povedať - na to sa ho príliš bála, aj teraz keď pristúpil ku baru bola strnulejšia než predtým a radšej sa jeho smerom ani nepozrela.* Nikdy by som ťa nehádala na človeka čo má rád tmavý alkohol El.. skôr nejaké svetlé destiláty ktoré sa pália z ovocia. *Ako správna lady mala aký taký prehľad o alkohole keďže ho lordovia radi popíjali. Sama však alkohol prvý krát okúsila až v Desperose, v centre bratstva Morany. Bert sa na Elgalada posmešne uškrnul a podal nové pivo Haldirovi.*(Bert Jarvis) Možno by si sa mal teda do tvojej zeme vrátiť. *Mykol plecom Bert a trochu sa zasmial - doberal si ho pretože tu bolo všetkým jasné, že to nejde. Potom keď El prehovoril znovu - Bert sa spýtavo pozrel na Auriel, skoro ako keby sa jej jedným pohľadom pýtal: "Kde si ku tomuto týpkovi prišla?" Elgalad bol totiž jej pravý opak. Auriel sa ospravedlňujúco usmiala a mykla plecom na znak toho, že je v tom nevinne a nechce sa do tohto ich doťahovania miešať.* (Bert Jarvis) Keby si neprezradil, že nemáš ani deravý groš, možno by som zapátral v regáloch po niečom lepšom, no tí barbari by neboli nadšení keby si si dal panáka v cene ich celovečernej doterajšej útraty. *Prehovoril krčmár veselým hlasom a pohľad zdvihol niekam za Auriel.* (Thorn) Dobrý večer. *Pozdravil ich barbar, ktorý ich doteraz pozoroval a, ktorý im chcel platiť alkohol. Auriel sa otočila aby na neho videla - muž sa na ňu pozrel a načiahol sa za jej rukou, skoro rovnakým spôsobom akým to chodilo na dvore. Neprotestovala teda a nechala ho aby jej pobozkal chrbát dlane, potom podal ruku Elgaladovi - ak by ju El prijal potriasol by mu ňou, no ak nie tak by sa len zasmial a potľapkal ho priateľsky po pleci.* (Thorn) Zdravím, len som sa prišiel uistiť, že moje pozvanie nevnímate zle. Moje meno je Thorn a tamtá tlupa čo vyzerá ako horda hrdlorezov sú moji priatelia, jednému z nich sa dnes narodil syn, prišli sme to osláviť a boli by sme radi ak by ste sa pridali ku nášmu stolu. Krčmár už dostal inštrukcie aby vám nalial na môj účet ak s tým budete súhlasiť.. samozrejme nič za to nechceme, len v tejto dobrej nálade neradi vidíme v okolí smutné tváre. *Tieto slová adresoval ku Auri, no usmieval sa pri tom na Elgalada.* (Thorn) Vidím, že ešte nič nepiješ, odporúčam kormu, pije ju u nás celý jeden stôl. *Hlesol svojim hlbokým hlasom a Auri mala čím ďalej tým väčší pocit, že ho odniekiaľ pozná. Bolo to.. mala to skoro na jazyku, no nevedela si spomenúť. Tak či tak, ak by El súhlasil, bola pripravená postaviť sa a presunúť sa ku stolu kde doteraz sedel Thorn so svojimi priateľmi.*

*Na její poděkování se mohl jen usmát, nebylo slov, která by mohl použít. V těchto chvílích raději každý mlčel jako hrob. Haldir se pak zdál spokojený tím, že měl další svoje pití, se kterým si sedl ke svému stolu. Během toho co pil se Elgalad s Auriel mezi sebou rozprávěli a občas se přidal i hospodský. Když si do něj Auri rejpla, tak se El jen ušklíbl. Nevěděl, zda to myslela vážně, nebo jen ze srandy. Natáhl se k ní a zašeptal jí pár slov, která měla slyšet jen ona.* Já mám alkohol poprvé v životě, ale zajisté moje země dělá lepší. Každý tvrdí, že odleželý alkohol je 100x lepší než čerstvý. *Pak se vrátil do předchozí polohy. Normálního sedu na židli u baru. Pak přišla rejpavá poznámka od barmana. Jak by se asi měl vrátit do své země, když je tu bariéra. Pochopil, že šlo o ironii, nebo pokus o zvednutí nálady, ale moc náladu to nezvedlo. O takových věcech by ho nenapadlo žertovat. Už vůbec ne s "normálním" člověkem.* Hlavně, že ty pro to děláš. Někdo ti chce předat informace, kde se dělá nejlepší alkohol a ty se ani nezeptáš kde. Někdy by jsi tam měl zavítat. *Oplatil mu jeho rejpavou poznámku jeho skvělou odpovědí. Během výměny pohledů mezi Auri a barmanem se El koukal po okolí. Viděl, že snad jako jediný nemá alkohol. Chtěl ho.* To je jedno ne? Neřekl, že si nemůžu vybrat něco vznešenějšího. *Když byl pozvaný, tak se rozhodl, že je stáhne z kůže. Jeho peníze to nejsou. Pak se za nimi objevil nějaký hlas až Elgalad nadskočil a nebýt jeho skvělé rovnováhy, tak by možná i spadl ze židle, která měla celkem vysoké těžiště, takže spadnout bylo daleko lehčí než by se zdálo. Muž za nimi působil mile, ale Elgalad nebyl ten typ co by si potrpěl na opětování milosti.* To se nebojíte, že někdo propije celé vaše mění, když někoho pozvete? Smutný člověk dokáže pít o stošest. *Trošku si do něj rejpnul tak jak to má v oblibě. Občas se i někdo naštval hned na první dobrou. Zatím se hospodský držel což bylo co říct. Možná už má za sebou trénink debilů, kterým musí odpovídat, ožralců a kdo ví co všechno ještě.* Já si váš alkohol neužiju, ten není pro mě, leda by to byl kvalitní destilát odleželý alespoň 80 let. *Muž dostal stejná slova jako hospodský. Ten mohl pochopit, že to myslí vážně. Že by si dal něco opravdu odelželé. Něco opravdu dobré, ale zároveň silné. Pokud mu to barman dá, tak není pochyb o tom, že to Ela pročistí na dva roky dopředu.* Co myslíš? Přijmeme jejich pozvání? *Směřoval s těmito slovy Auriel.* Myslím si, že by to nebylo špatné. *Samozřejmě si myslel, že Auriel se bude řídit podle něho, ale na druhou stranu zase má svojí hlavu a nemusí ho úplně poslechnout. Těšně po Elgaldových slovech se vedle muže (barbara) objevil Haldir, který se na něho koukal trošku z patra.* Kdo si myslíš že jsi? Tohle je můj chráněnec *Řekl trošku pohrdavým dojmem. Mužův dobrý den z narození syna nejspíš se řítí dolů. Nejdříve provokativní Elgalad a pak nafoukaný Haldir, ten musí mít radost. Položil silněji půllitr na bar s tím, že chce přídavek.* Jestli něco zkusíš, tak z tebe bude oběd a z tvých přátel svačinka. Najdu si tě kdekoliv. *Trošku mu pohrozil. Jakmile mu hospodský dočepal další pivo, tak znova odešel se svému stolu, kde nechal půllitr a šel na záchod. Dneska je z něho konev na zalévání záchodové mísy. Možná je to z toho, že teď večer dost pije a ne jenom pivo. Než šli do krčmy, tak ještě pil vodu. Možná proto ho teď přepadává potřeba jedna za druhou.*

*Vo chvíli čo sa na ňu Elgalad usmial sa trochu začervenala, no rozpaky, ktoré to v nej vyvolalo sa nedali porovnávať s tým čo pocítila keď sa sklonil ku jej uchu a začal jej spiklenecky šepkať vysvetlenie ohľadom toho alkoholu. Jeho teplý dych ju pošteklil na pokožke, musela privrieť oči, zachvela sa a naskočili jej zimomriavky. Očervenela ešte viac pretože sa obávala, že jej reakcia a to ako ju to očividne rozhodilo bolo príliš okaté, našťastie sa El hneď potom odtiahol a ona mala čas trošku sa upokojiť keď sledovala ústnu prestrelku medzi Bertom, Elgaladom.. a dokonca Thornom.* (Thorn) Tak mu nalejte niečo čo si užije! *Zvolal Thorn radostne na krčmára a jeden stôl barbarov za ním sa zasmial a začali búchať päsťami do stola v radostnej nálade povzbudzovali svojho vodcu.* (Bert Jarvis) V tom prípade. *Prikývol spôsobom, že to vyzeralo ako úklon a žmurkol na Auri s lišiackym úsmevom. Na to sa stratil niekde za barom zatiaľ čo sa ku debate pripojil Haldir. Ak sa to tak dá tak nazvať, len štekal - bol protivný ako vždy.* (Thorn) Asi si to prehnal s chľastom, chlapče. *Zazubil sa Thorn na Haldira a prižmúril oči - oba stoly barbarov odrazu stíchli a obzerali sa aby vyhodnotili či treba zasiahnuť a či sa ich šéf nechá vyprovokovať. Atmosféra v krčme začala hustnúť ... v tom sa vrátil Bert so zaprášenou fľašou nejakého tmavého alkohlu, preletel po prítomných vševediacim pohľadom a začal čapovať Haldirovi ďalšie pivo.* (Bert Jarvis) Toto je tvoje posledné ak nebudeš krotiť temperament. *Informoval Haldira s úsmevom, no bolo jasné, že myslí svoje slová vážne. Aj keď sa na celú situáciu díval tak nejako s nadhľadom. Bert pracoval v krčme príliš dlho na to aby ho takéto kohútie správanie dokázalo vyviesť z rovnováhy - Auriel však naopak bola situáciou, ktorú Haldir vyprovokoval trochu rozhodená.* "Prečo sa mi zdá, že je tu nejako príliš veľa mužskej energie." *Povzdychla si, napila sa vína aby si dodala odvahu a nahodila najlepší úsmev akého bola teraz schopná. Mala pocit, že by mala túto situáciu nejakým spôsobom upokojiť.* Thorn, rada ťa spoznávam, ja som Auriel a toto je môj priateľ El. Ospravedlňujem sa za za jeho ochrancu. Je .. horkokrvný a nedôverčivý. *Usmiala sa na zarasteného barbara a mávla rukou smerom ku Haldirovi bez toho aby sa na neho pozrela.* Radi s Elom prijmeme Vaše pozvanie. *Len čo to povedala, vzala čašu vína a zoskočila zo stoličky - Barbarovi siahala sotva po ramená taká bola nízka, Haldir a El boli tiež vyšší než ona, no napriek tomu mala bradu vztýčenú a snažila sa pôsobiť sebavedomo - vykročila ladným krokom smerom ku stolom kde sedeli ozbrojení barbari a zdvihla čašu na čo sa na ňu upreli ich pohľady.* Som Auriel a pripíjam na nového, mladého bojovníka. Nech ho Perun vedie, Mokoš miluje a Morana chráni! *Preniesla hrdým, sebavedomým hlasom, zdvihla čašu a dúfala, že jej divadielko bude mať úspech. Óó a, že malo.. zhltli jej ho aj s navyjákom. Od oboch stolov začali znieť radostné výkriky, chlapi začali radostne búchať do stolov päsťami a dlaňami a usmievali sa. Zneli dokonca aj ďalšie prípitky!* (Barbar) Chvála! Nech žije! *Zvolal jeden zozadu a aj so svojimi spoločníkmi zdvihli krígle a pripili si.* (Barbar) Nech šestka zabezpečí, že bude mať krásu matky a výdrž otca haha! *Zahúkal jeden pripitejší z nich čo vyvolalo salvu hurónskeho rehotu.* Nech žije! *Navzájom si štrngali pivom s medovinou a Auriel sa obrátila na Elgalada, s úľavou, že vyžehlila potencionálny konflikt. Zdvihla jeho smerom čašu a na diaľku si s ním akoby štrngla, potom sa napila vína tiež. Elgaladovi medzitým Bert nalial starý, drahý rum po ktorý bol vzadu v sklade, takže sa mohol napiť na prípitok tiež.*

*Svými slovy barbar souhlasil s tím, že si může dát to nejstarší chlast co se v této krčmě nacházel. Nejspíš za ní taky dost zaplatí, ale to jeho starost momentálně nebyla. Byli to jejich peníze a jeho alkohol. Proč toho nevyužít, že? Mezi světlými elfy je tohle celkem běžné z toho co vypozoroval v Meriwellu. Bylo celkem běžné, že jedna skupinka pozvala pár dalších neznámých světlých elfů na pití. Barman šel hledat daný alkohol někam do skladu. Mezitím stačil přijít Haldir a začít zajímavou informaci s barbarem. Moc se mu totiž nelíbilo, že nějaký neznámý člověk se snažil dostat do konverzace s Elgaladem. Komu by se to taky líbilo kdyby šlo člena rodiny, že?* Asi to brzo přeženu s něčím jiným pokud se mu něco stane. *Varoval ho, jeho hlas zněl opravdu vážně což z jeho postoje bylo také cítit. Jeho sebejistota a pohrdání barbarem. V tom už mu hostinský čepoval další pivo s nějakými slovy.* Nejsem opilý, tohle mě nepoloží. Jsem zvyklý na silnější. *Haldir mluvil pravdu, nebyl opilý, ani se nemotal. Dva půllitry slabého piva s ním nemůžou zamávat. V Meriwellu mají daleko silnější alkohol, který tam pije. Už je vytrénovaný. Když mu barman podal pivo, tak opět odešel směrem ke stolu. Ani si nevšiml, že na něj Auriel mávla rukou, byl k ní otočený zády, ale ani tak by s tím nic nedělal pokud by to viděl. Než mu barman stihl nalít jeho pití, tak mu Auriel utekla směrem k barbarům aby si k nim mohla přisednout. Toho si Haldir taktéž všiml, všiml si jak odešla za barbary. No, nebyla to jeho starost, ona mu je putna a nějak ho nezajímá i přesto, že se vídá s jeho chráněncem. Ze stolů se ozívali křiky. Měli nejspíš dost dobrou náladu na to aby jim jí Elgalad zkazil. Na druhou stranu…proč by to dělal, když mu platí pití, že? Když konečně měl nalito, tak se jen podíval jejím směrem. Směrem Auriel. Zdvihla skleničku na přípitek což El neudělal, ale rovnou se napil. Na alkohol nebyl zvyklý a začal rovnou starým rumem, který měl sílu co se alespoň chuti týče. Na chvíli až byl šokován a překvapen. Bylo na něm vidět, že na tohle nebyl zvyklý čehož si barman mohl taktéž všimnout. Jakmile se z toho dostal, tak se sebral a šel i s pitím za Auriel. Ani se neposadil. Raději nechal místo starším což je každý u tohoto stolu. Elgalad se dožije skoro dvojnásobku dní toho co oni, takže on bude mít mladé nohy ještě hodně dlouho.* Ať je zdravý… *Víc toho nebyl schopen vymyslet. Po svých slovech se znova napil a opět byl šokován sílou chutí odleželého rumu. Jelikož nebyl zvyklý popíjet, tak mu odletělý alkohol proletěl tělem, začala se mu pomalu motat hlava. Účinky silného pití přicházeli celkem brzo. Taky aby ne, když je to odleželé. Čím déle, tím lépe, je to chutnější a taktéž silnější.*

*Thorn a Bert si vymenili posmešný pohľad nad Haldirovými silnými rečami a nijako to nekomentovali. Haldir vyzeral mlado a teda ho tak vnímali - fakt, že sličný starnú pomalšie to tu teraz nehralo žiadnu rolu. Neverili mu ani to, že je zvyknutý na silnejší alkohol. Jeho arogantný nepriateľský postoj vnímali ako nejaký pubertálny výštek mladého caparta, ktorý sa snaží pôsobiť drsne. Našťastie sa odpratal bokom a Thorn s Bertom venovali pozornosť prípitku, ktorý predniesla Auriel. Thorn sa usmieval a po jej príslove zatlieskal. Auriel si síce nespomínala odkiaľ ho pozná, no on si na ich spoločné stretnutie spomínal až moc dobre.*


Flashback:
*Auriel hľadala liečivý lektvar a keď sa jej ho nepodarilo zohnať nad zemou.. uchýlila sa do podzemia Desperosu. Neuvedomila si, že ulička v ktorej sa nachádza je nezvykle vyľudnená - nebolo tu živej duše, teda ... až na jeden pár očí, patriaci vysokému smrteľníkovi, ktorý si ju všimol keď začala robiť rámus pri tom ako sa snažila dobiť do obchodíku. Nebol to nikto iný než Thorn.* (Thorn) Snažíš sa zbytočne, nikto tam nieje. *Informoval ju a ležérne sa oprel o stenu neďaleko nej. Auri bola príliš sústredená na dvere a vlastné myšlienky, poľavila na ostražitosti a preto keď ju ten muž oslovil - s trhnutím sa na neho otočila a Thorn jej plachosť pokladal za nesmierne príťažlivú. Už to bolo dávno čo videl také krásne dievča.. a ešte pôsobila tak nevinne. Nemohol si nechať ujsť takúto príležitosť.* (Thorn) Budem hádať, hľadáš liečivý lektvar hm? Preto si sem prišla. *Uškrnul sa úlisne a potľapkal sa po svojej taške. Už z jeho pohľadu jej mohlo byť jasné, že s ňou nemá v pláne robiť nič počestné.* (Thorn) Nie si prvá, kto sem za posledné obdobie z hora zablúdil.. budem hádať, potrebuješ ho pre svoju chorú mamu, brata či .. milenca? *Zazubil sa a vykročil smerom ku nej. Z jeho výrazu bolo jasné, že nemá za lubom nič dobré. Pohľadom ju doslova vyzliekal.* (Thorn) Čo by si bola všetko ochotná urobiť pre to aby si jeden lektvar získala, hm? Vyzeráš byť ... zapálená a odhodlaná. *Prižmúril oči a Auri si v jeho pohľade všimla túžbu. Veľmi dobre vedela, čo sa za týmto druhom pohľadu skrýva, už sa na ňu nejeden muž takto pozeral. Preto ju neprekvapilo keď zdvihol ruku a dotkol sa jej svetlých, jemných vlasov.* (Thorn) Tak čo maličká? Si ochotná sa dohodnúť? *Opýtal sa chlípnym hlasom a oblízol si pery. Auri bilo srdce ako o závod, bola vydesená pri tom ako jej palcom prešiel po lícnej kosti. Stála úplne paralyzovaná.. nespala už viac ako 24 hodín, bola vyčerpaná, zúfalá a na moment si pomyslela, že sa jej tento chlap tiež len sníva. Že je to len súčasť nočnej mory v ktorej sa ocitla, keď jej však odhrnul z krku prameň vlasov a chytil ju za golier kabátu a posunul ho z jej ramena trochu nižšie, zároveň jej s kabátom stiahol z pleca aj jej čiernu košeľu čím jej odhalil rameno. Zažmurkala a vrátila sa do prítomnosti, nasadila svoj najlepší nevinný výraz a chytila toho muža za ruku.* "Teraz musím byť presvedčivá, na tomto predstavení závisí môj život aj život Castiela." *Pomyslela si a naprázdno preglgla.* U-urobím čo budeš chcieť.. len mi najprv ukáž, že skutočne máš to čo potrebujem. *Muž sa trošku uškrnul, pustil ju a otvoril tašku, ktorá bola plná rôznych fľaštičiek. Pôsobilo to, že tu vyslovene číha na ľudí v podobne zúfalej situácii, ktorí nezohnali nad zemou to čo potrebovali a hľadali svoje šťastie tu.* Ako zistím, že sú pravé? *Opýtala sa ho tichým hlasom na čo sa trochu zasmial a vybral náhodný flakónik. Potom spoza opasku vytiahol nôž a porezal sa do dlane, hoci začal rýchlo krvácať - vypil lektvar a rana sa mu na ruke zahojila. Auriel to fascinovane sledovala a v očiach sa tento krát zračila túžba jej. Bola odhodlaná urobiť všetko pre to aby ten elixír získala pre Castiela.* (Thorn) Ach vidím, že som ťa zaujal.. bežne mám ceny vysoké, no u teba urobím výnimku, ak budeš rozumná a poslušná. *Z jeho pohľadu sa Auriel robilo nevoľno, dych sa jej mimovoľne zrýchlil, no ovládla svoj výraz a opäť raz ďakovala v duchu matke za to všetko čo ju naučila.* Ja som poslušná, prisahám. *Zaklipkala svojimi hustými mihalnicami a trochu sklonila hlavu. Snažila sa pôsobiť nevinne, úslužne a celkovo neodolateľne pre predátora akým bol tento muž.  Jej malé predstavenie zhltol aj s navijakom, veril jej nevinnosti, túžil po jej jemnej pokožke, chcel ju... nedával si pozor ani by ho nenapadlo, že by mohla byť pre neho hrozbou. Nechal sa ovládnuť túžbou. Prikročil bližšie ku nej, oprel ju chrbtom o stenu a chytil ju zozadu za krk. S lačným výrazom sa začal ku nej skláňať. Chcel ju pobozkať, chcel ju ochutnať, chcel sa jej zmocniť, no Auriel bola rýchlejšia. Chytila ho za ramená, no len aby si ho pridržala a prudko vykopla kolenom voči jeho rozkroku. Zavyl od bolesti a predtým než padol na kolená, chopil sa svojej dýky a sekol ňou po Auriel v čistom reflexe. Keby nebola tak vyčerpaná, určite by sa stihla uhnúť dosť rýchlo aby ju nezranil, no teraz nebola v stopercentnom stave a preto sa mu podarilo porezať jej ľavé rameno, ktoré jej predtým odhalil. Auri zavzdychala od bolesti a uskočila dozadu aby ju nemohol zasiahnuť znova.* (Thorn) Ty malá potvora! *Zreval na čo Auriel zareagovala tak, že ho kopla do tváre.  Pod jej topánkou vydal jeho nos nepekný chrapšťavý zvuk a od bolesti mu z ruky vypadol aj nož.* Dávaj si pozor na ústa. *Sykla a cítila ako jej po ruke steká krv, ktorá vytekala z jej rany. Nemohla sa však čas tomu venovať - aj napriek bolesti vytiahla spoza opaska svoju dýku a priložila ju ku jeho krku, no nechcela ho podrezať, aj keď by mohla a hoci by si to zaslúžil. Prerezala tašku, ktorú mal krížom cez telo a strhla mu ju z tela. Thornovi sa z nosa aj z úst valila krv, ležal nehybne na zemi. Jej kop ho trochu omráčil, no nechcela aby ju prenasledoval a teda ho ešte pre istotu raz nakopla medzi nohy. To už zostal na zemi ležať bez pohnutia a Auriel sa mohla dať na útek.*
EndFlashback


*Thorn tam vtedy ležal pekne dlho kým bol schopný pohnúť sa a vstať. Okabátila ho, okradla a on ju preklínal .. sľuboval jej v duchu pomstu, no čiastočne ju aj obdivoval a túžil po nej ešte viac. Sľúbil si, že jej to spočíta keď ju ešte uvidí ... že jej to vráti, och aký bol potešený a prekvapený keď vošla dverami tejto krčmy. Vkráčala sem - rovno do jamy levovej a teda vedel, že musí konať, že sa mu takáto príležitosť už nemusí znova nemusí naskytnúť. Našťastie si ho nepamätala.. teraz mal väčšiu bradu, dlhšie vlasy a krivší nos a tiež.. mal viac priateľov. Bolo by jednoduchšie keby sa neobjavili po jej boku tí dvaja - ten namyslený chlapec s jeho agresívnym ochrancom, no bol rozhodnutý uskutočniť svoju pomstu stoj čo stoj. Prikročil ku nim a pritiahol ku stolu dve stoličky aby si mali kde sadnúť a hral svoju hru ďalej.* (Thorn) Veľmi dobrá reč, celkom si si ich získala. *Hlesol tichým hlasom aby ho počuli len Auriela a Elgalad a potom sa posadil. Pokynul im aby si sadli tiež a usmial sa pomerne priateľským pohľadom. Napil sa piva s medovinou a uškrnul sa.* (Thorn) Vy dvaja ste pár? *Opýtal sa ich s nehraným záujmom a sledoval ich reakciu. Auriel sa posadila na jednu zo stoličiek, ktoré Thorn prisunul ku stolu a keď sa ich opýtal či sú pár - akurát pila víno. Div sa ním nezadrhla - zabehlo jej a začala kašľať neschopná slova.*